Horor, či únik od reality? Dvojica sa stratila na otvorenom oceáne, mesiac prežila na lodi plnej pomarančov
Romana Mináriková
Romana Mináriková

Horor, či únik od reality? Dvojica sa stratila na otvorenom oceáne, mesiac prežila na lodi plnej pomarančov

Prežili vďaka pomarančom, ktoré si zabalili, kokosovým orechom a dažďovej vode, ktorú nazbierali. 

Ilustračné zábery. — Foto: Unsplash, Asso Myron // Unsplash, Dhaya Eddine Bentaleb

Silu rozbúreného mora počas búrky si okúsili dvaja odvážni cestovatelia, ktorí na svojom člne plánovali zdolať približne 200 kilometrov. Nanešťastie sa im pokazila navigácia a oni sa ocitli 29 dní stratení na otvorenom oceáne. Zachránili ich až 400 kilometrov od miesta, kde sa začala ich dobrodružná cesta. Informoval o tom The Guardian.

Silná búrka a pokazená navigácia

Livae Nanjikana a Junior Qoloni vyrazili ráno, 3. septembra, malým motorovým člnom s výkonom 60 koní. Plavili sa z ostrova Mono na Šalamúnových ostrovoch, pričom ich cieľom malo byť mesto Noro na ostrove New Georgia, vzdialené 200 km. Cestu sme už absolvovali a malo by to byť v poriadku," povedal Nanjikana pre The Guardian. Ani vo sne by im nenapadlo, že pevniny sa znova dotknú až v októbri.

Po niekoľkých hodinách cesty však narazili na silnú búrku, vďaka ktorej z dohľadu stratili pobrežie, ktorého sa pri svojej ceste plánovali držať. „Keď prišlo zlé počasie, bolo to zlé. Ale bolo to ešte horšie a začalo to byť desivé, keď sa pokazila naša GPS navigácia," povedal. Nevideli sme, kam ideme, a tak sme sa rozhodli zastaviť motor a čakať, aby sme ušetrili palivo," povedal Nanjikana. Rozbúrené more ich medzitým vyviedlo z kurzu.

Ako prežili? Čln bol plný pomarančov

Nakoniec sa plavili asi 400 km severozápadne, 29 dní a prežili len vďaka tomu, že ich čln bol plný pomarančov, ktoré viezli, a vďaka tomu, že z mora vylovili niekoľko na hladine sa plaviacich kokosových orechov. Vodu na pitie mali iba z dažďa, ktorý zachytávali do plátna.

Po takmer mesiaci si ich všimol rybár na pobreží Papuy Novej Guiney, pričom z člnu ich úplne zoslabnutých museli vytiahnuť. „Nevedeli sme, kde sme, ale nečakali sme, že budeme v inej krajine,“ dodal Nanjikana. Muži boli takí slabí, že keď 2. októbra dorazili do mesta Pomio, museli ich odviezť z lode do blízkeho domu. Odvtedy boli hospitalizovaní na miestnej klinike a teraz sa doliečujú u miestneho lekára.

Nanjikana uviedol, že si zo skúsenosti odniesol aj pozitíva, napríklad nútenú prestávku od chaosu globálnej pandémie. Keď som bol na mori, netušil som, čo sa vonku deje. Nepočul som o covide ani o ničom inom,“ povedal. Teším sa na návrat domov, ale myslím, že to bola príjemný únik od reality."

Už ste čítali?

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…