Vzťahová koučka: Ak cítite vo vzťahu s blízkym človekom napätie, vyskúšajte tieto tipy
Júlia Mekyňová
Júlia Mekyňová

Vzťahová koučka: Ak cítite vo vzťahu s blízkym človekom napätie, vyskúšajte tieto tipy

Napätie, pretlak povinností, potláčané krivdy vo vzťahoch a k tomu nedostatok slnka a sychravé počasie. Koučka Janette Šimková prezradila Dobrým novinám, aké jednoduché kroky nám pomôžu dostať sa späť do pohody, keď je to na nás jednoducho priveľa.

Snaha vyhovieť ľuďom naokolo spôsobuje podľa J. Šimkovej často pokles našej vlastnej energie, radosti, nálady. — Foto: Pexels / O. Danilevich, Roman Benický

Janette Šimková je životná a vzťahová koučka. Sprevádza ľudí, ako pestovať spokojnejšie vzťahy. Dobrým novinám prezradila, prečo by sme v každej chvíli mali reagovať otvorene a úprimne a prečo sa neoplatí robiť veci, ktorými sa chceme zapáčiť alebo vyhovieť ostatným. Párový a rodinný koučing študovala u renomovanej svetovej koučky, Dr. Marilyn Atkinson, PhD. Absolvovala viaceré akreditované vzdelávacie programy pre pomáhajúcu profesiu. Je členkou Európskej rady pre koučovanie a mentorovanie EMCC a autorka 3 sebarozvojových kníh. 

V rozhovore s koučkou sa dozviete:

  • čo nám chce naša duša povedať, keď prežívame neistotu a stres
  • prečo sa cítime melancholickejšie na jeseň a ako „jesenné splíny“ odohnať
  • aké osvedčené tipy koučov a odborníkov v každodennom živote skutočne fungujú
  • prečo prežívame (na prvý pohľad) častejšie stres ako naši starí rodičia
  • čo pomôže, keď nás trápi napätie vo vzťahoch v práci alebo v rodine
  • prečo byť samým sebou a nesnažiť sa „potešiť“ ostatných
  • tipy na to, ktoré nám pomôžu pozerať sa na svet z optimistickejšieho pohľadu

Práve vzťahy nám vedia veľa energie a radosti dodať a tiež vziať. Ako konať, keď cítime napätie a nepohodu vo vzťahu (s partnerom, kolegyňou, kamarátkou, susedom...)?

Pri pocitoch hnevu, nevraživosti a nesúhlasu sa odporúča otvorene hovoriť. Nemusí to byť vhodné hneď v danej chvíli, ale odkladať to a prehliadať nevyrieši vôbec nič. Podprahové konflikty nás vyčerpávajú po všetkých stránkach. Dohodnite si s daným človekom rozhovor, kedy môžete nerušene o svojich pocitoch hovoriť. Nie preto, aby ste vyťahovali staré krivdy a hriechy, vyčítali a obviňovali. Ale preto, aby ste vyjadrili, ako na vás správanie a reakcie toho druhého pôsobia. Diplomacia je vždy na mieste. Komunikujte priamo, ale s úctou a rešpektom. Ľahšie sa tak riešia názorové rozdiely. Nepomôže druhého presviedčať, naprávať ho či vnucovať mu svoje názory. Potrebujeme sa postaviť sami za seba a jasne povedať, čo nám prekáža, čo nás uráža a zraňuje. Tak si vytýčime hranice, cez ktoré nedovolíme druhým chodiť a ubližovať nám.

Osobná, párová a rodinná koučka Janette Šimková.
Osobná, párová a rodinná koučka Janette Šimková. Foto: Roman Benický

Aké najčastejšie problémy nás trápia vo vzťahoch? Existuje na ne zázračné „liečivo“?

Keď sa cítime nepochopení, neprijatí a nepodporení, je nám úzko. V takých vzťahoch nemôžeme byť samými sebou. Aby sme sa dokázali uvoľniť a nemuseli sa štylizovať do role, ktorú od nás ostatní očakávajú, potrebujeme byť autentickými. Keď máme vyhovieť ostatným a je to v rozpore s našimi hodnotami a postojmi, vyvoláva to v nás úzkosti. Chcieť za každú cenu druhého „potešiť“ nás oberá o integritu a o slobodu. To nás dáva dolu. Náš sebaobraz je veľmi krehký a reagujeme tak, že sa stávame vzťahovačnými. Od vzťahov by sme nemali očakávať, že v nich budeme mať všetko, čo chceme. Napĺňa nás, keď robíme dobré veci pre toho, koho máme radi a vážime si ho, a ktoré sú pre neho dobrom. Mal by tu však fungovať zákon reciprocity. Nedá sa byť vo vzťahoch šťastní, keď sa snaží iba jedna strana. Aj druhá strana by nám dobro mala opätovať.

Ak nás chytajú negatívne myšlienky alebo nálady, skúsme sa zastaviť a pozrieť sa na veci iným pohľadom a s odstupom.
Ak nás chytajú negatívne myšlienky alebo nálady, skúsme sa zastaviť a pozrieť sa na veci iným pohľadom. Foto: Pexels / P. Zelenina, I. Motoc

Pocitmi nepohody nám naša psychika dáva najavo, že máme niečo zmeniť. Čo konkrétne? 

Chce nám dať vedieť, že potrebujeme ventilovať úzkosť a napätie. Upozorňuje nás na to, že niečo nie je v poriadku. Že nedostávame to, čo potrebujeme. Robí poplach, aby sme začali harmonizovať naše psychofyziologické nerovnováhy a urobili niečo zásadné, aby duševná nepohoda zmizla. Jednoducho povedané, emočné alebo mentálne nepohodlie nám kazí náladu a my potrebujeme nájsť spôsob, ako sa dostať späť do pohody.  

Stavy nepohody, nervozity, smútku či únavy začínajú mnohí cítiť práve na jeseň. Prečo je to tak?

Daždivé a chladné dni v nás vyvolávajú melancholickú náladu. Náš mozog dostáva zníženú dávku slnečného žiarenia, ktoré je zodpovedné za stimuláciu serotonínu, hormónu zodpovedného za dobrú náladu. O to viac v tých týždňoch a mesiacoch potrebujeme objaviť spôsob, ako sa rozžiarime zvnútra. Nemali by sme dopustiť, aby spolu s teplotou vonku klesala aj naša nálada. Duševnú kondíciu zlepšuje zdravé stravovanie a pohyb, nech je akékoľvek ročné obdobie. Stačí aspoň jedna prechádzka denne a vyvážená, hodnotná strava. Hlava zrazu prestane robiť poplach z nepohody. Tiež by sme sa mali začať o seba trochu viac starať, rozmaznávať sa, byť k sebe zhovievaví a súcitní. Ak to dokážeme, budeme sa vedieť zastaviť a netrápiť sa nad tým, na čo nemáme dosah, napríklad nad nanič počasím. Pútajme pozornosť na niečo, kde vieme použiť svoj vplyv zmysluplným smerom.

5 pravidiel duševnej pohody Janette Šimkovej 

  1. Pozor na prepínanie síl. Rešpektujte svoje hranice a nechcite byť vzpieračmi pracovných a duševných výkonov. Nezamieňajte si však túto hranicu za pohodlnosť. Zdolávaním emočného nepohodlia sa spevňujeme v základoch.
  2. Vyhnite sa multitaskingu. Po obyčajnom vyrušení trvá približne 23 minút, kým sa opäť začneme sústreďovať na pôvodnú úlohu. Žonglovanie s viacerými podnetmi uberá na výkone a spotrebúva veľa energie, čím sa stávame citlivejší.
  3. Nastavte si nepriechodné hranice. Naučte sa povedať NIE úlohám, ktoré nechcete urobiť. A tiež hovoriť NIE spoločenským udalostiam, na ktoré nechcete ísť. Neplytvajte energiou na priveľa aktivít iba preto, že sú zaujímavé. Voľte tie, ktoré vám dávajú zmysel.
  4. Zmeňte prístup. Ak sa stresujúcej situácii nemôžete vyhnúť, zmeňte spôsob, ako o nej uvažujete. Pomôže debata s niekým nezainteresovaným.
  5. Väčšia perspektíva. Bude vás táto situácia stresovať aj budúci rok? Oplatí sa venovať jej toľkú pozornosti? Skúste ubrať zo snahy o dokonalosť.
Buďme sami sebou, neštylizujme sa do role, v ktorej by nás radi videli ostatní.
Buďme sami sebou, neštylizujme sa do role, v ktorej by nás radi videli ostatní. Foto: Pexels / E. Marinovic, A. Piacquadio

Máte osvedčené tipy, ktoré pomôžu lepšie zvládať jesenné splíny, nepohodu, stres?

Naša duševná harmónia závisí do veľkej miery od hlavy. Od toho, ako si naša hlava vyhodnucuje udalosti okolo. Pomáha tréning konštruktívneho a hodnotného myslenia. Tiež snaha začať premýšľať inak, než negatívne a reaktívne. Funguje, ak sa na veci dokážeme pozrieť v nových súvislostiach, perspektívach, s odstupom a nadhľadom. Keď nám myšlienky prinášajú niečo „nekvalitné“, čo nás oslabuje na emočnej úrovni, zastavme sa, nemyslime, vypnime. Znamená to dokázať zastaviť vlastnú hlavu v impulzoch a fantáziách, ktoré ju privádzajú ku katastrofickým  scenárom. Mentálnou silou ich skúsme opustiť. Na to výborne slúžia techniky mindfulnessu.

Prečo vlastne cítime pri nadmerných povinnostiach či rodinných problémoch stres? Mali stres aj naši prapredkovia, alebo ide o novodobú „chorobu“ dnešného človeka?

Stres potrebujeme na prežitie. Zažívali ho aj naši predkovia, len si ho toľko nevyrábali sami. Bol väčšmi podmienený okolnosťami, na ktoré reagovali. Stres nastupuje najmä vtedy, keď je toho na nás priveľa. Keď začíname mať pocit, že už nemôžeme, nevládzeme, nedá sa..., ale musíme. V našej dobe nám stres okrem iného dáva vedieť, že duša nestíha doháňať telo. Sme naučení robiť na seba aj na iných nátlak, aby sme veci zrýchlili, posunuli vpred. Rútime sa takou veľkou rýchlosťou, že zo seba strácame „kúsky“ a nestíhame ich pozbierať. Často to nie je iba o tom, že nám chýba čas. Nemáme dostatok kapacít a odstupu od toho, čo všetko od seba chceme a čo reálne zvládneme. Moji klienti si kladú otázku, kde do roztočeného kolesa vstúpiť a prepnúť na nižšie rýchlosti, aby sa „nedosekali“. Ak si chceme udržať si čistú hlavu aj pod tlakom a zvládať stres bez zbytočného preťaženia, potrebujeme si začať nastavovať pravidlá, rituály, hranice. Neudeje sa to samé, len tak na želanie. Vytvoreniu vlastných hraníc si musíme dopomôcť.  

Aj optimizmistký postoj k životu sa dá podľa J. Šimkovej jednoducho naučiť. Pravidelným tréningom.
Aj optimistický postoj k životu sa dá podľa J. Šimkovej jednoducho naučiť. Pravidelným tréningom. Foto: Unsplash / M. Autio, ROman Benický

Tréning na optimistu Janette Šimkovej 

  1. Jednou z najúčinnejších techník, ako zabrániť negatívnym myšlienkam, je hľadať dôkazy toho, že len zveličujeme svoje katastrofické scenáre. Nepreháňajme. Zisťujme, čo sa v skutočnosti deje. Snaží sa nás naša hlava dostať do iluzórnej krízy a vystresovať nás? Zatrhnite jej vyrábanie nepravdepodobnej katastrofy už v zárodku. Položte si k tomu tri jednoduché otázky: 1. Je to pravda? 2. Je to potrebné? 3. Je to láskavé?
  2. Vždy, keď sa pristihnete pri tom, že začínate frflať, hundrať, kritizovať ostatných, zastavte sa a položte si otázku: Čo práve teraz skutočne potrebujem? Vaša pozornosť sa upriami na niečo, čo vytvorí dobrý pocit a ostane jej menej energie na analyzovanie toho, na čo dosah nemáme.  
  3. Naša hlava si s obľubou premieta staré epizódy toho, čo nám v minulosti nevyšlo. Preto by sme si mali častejšie pripomínať príjemné a dobré veci, ktoré sa nám udiali. Vždy, keď sa vo vnútri vás bude preťahovať minulé zlé a minulé dobré, nakloňte sa na stranu dobrého. To vás naučí lepšie vnímať, aké sú veci tu a teraz. Len na tie máme dosah v danom momente.  
  4. Založte si denník vďačnosti, do ktorého si budete zapisovať pozitívne zážitky dňa. Môže mať túto podobu: Ďakujem, že som... Ďakujem, že sa mi nestalo... Potrebujete pritom vytrvať aspoň mesiac, potom to už pôjde s ľahkosťou. Systematické sústreďovanie sa na niečo dobré upevňuje neurónové spojenia zodpovedné za pozitívnejší pohľad na svet. 
  5. Keď si potrebujete hodiť záchranné koleso pravého optimizmu, doprajte si uistenie, že aj keby ste všetko mohli stratiť, aj tak môžete všetko mať. Lebo nie ste obeť, zodpovednosť za seba máte vo svojich rukách.

 

Už ste čítali?

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…