Vzťahová koučka: Ak cítite vo vzťahu s blízkym človekom napätie, vyskúšajte tieto tipy

Janette Šimková je životná a vzťahová koučka. Sprevádza ľudí, ako pestovať spokojnejšie vzťahy. Dobrým novinám prezradila, prečo by sme v každej chvíli mali reagovať otvorene a úprimne a prečo sa neoplatí robiť veci, ktorými sa chceme zapáčiť alebo vyhovieť ostatným. Párový a rodinný koučing študovala u renomovanej svetovej koučky, Dr. Marilyn Atkinson, PhD. Absolvovala viaceré akreditované vzdelávacie programy pre pomáhajúcu profesiu. Je členkou Európskej rady pre koučovanie a mentorovanie EMCC a autorka 3 sebarozvojových kníh. 

Práve vzťahy nám vedia veľa energie a radosti dodať a tiež vziať. Ako konať, keď cítime napätie a nepohodu vo vzťahu (s partnerom, kolegyňou, kamarátkou, susedom...)?

Pri pocitoch hnevu, nevraživosti a nesúhlasu sa odporúča otvorene hovoriť. Nemusí to byť vhodné hneď v danej chvíli, ale odkladať to a prehliadať nevyrieši vôbec nič. Podprahové konflikty nás vyčerpávajú po všetkých stránkach. Dohodnite si s daným človekom rozhovor, kedy môžete nerušene o svojich pocitoch hovoriť. Nie preto, aby ste vyťahovali staré krivdy a hriechy, vyčítali a obviňovali. Ale preto, aby ste vyjadrili, ako na vás správanie a reakcie toho druhého pôsobia. Diplomacia je vždy na mieste. Komunikujte priamo, ale s úctou a rešpektom. Ľahšie sa tak riešia názorové rozdiely. Nepomôže druhého presviedčať, naprávať ho či vnucovať mu svoje názory. Potrebujeme sa postaviť sami za seba a jasne povedať, čo nám prekáža, čo nás uráža a zraňuje. Tak si vytýčime hranice, cez ktoré nedovolíme druhým chodiť a ubližovať nám.

Aké najčastejšie problémy nás trápia vo vzťahoch? Existuje na ne zázračné „liečivo“?

Keď sa cítime nepochopení, neprijatí a nepodporení, je nám úzko. V takých vzťahoch nemôžeme byť samými sebou. Aby sme sa dokázali uvoľniť a nemuseli sa štylizovať do role, ktorú od nás ostatní očakávajú, potrebujeme byť autentickými. Keď máme vyhovieť ostatným a je to v rozpore s našimi hodnotami a postojmi, vyvoláva to v nás úzkosti. Chcieť za každú cenu druhého „potešiť“ nás oberá o integritu a o slobodu. To nás dáva dolu. Náš sebaobraz je veľmi krehký a reagujeme tak, že sa stávame vzťahovačnými. Od vzťahov by sme nemali očakávať, že v nich budeme mať všetko, čo chceme. Napĺňa nás, keď robíme dobré veci pre toho, koho máme radi a vážime si ho, a ktoré sú pre neho dobrom. Mal by tu však fungovať zákon reciprocity. Nedá sa byť vo vzťahoch šťastní, keď sa snaží iba jedna strana. Aj druhá strana by nám dobro mala opätovať.

Pocitmi nepohody nám naša psychika dáva najavo, že máme niečo zmeniť. Čo konkrétne? 

Chce nám dať vedieť, že potrebujeme ventilovať úzkosť a napätie. Upozorňuje nás na to, že niečo nie je v poriadku. Že nedostávame to, čo potrebujeme. Robí poplach, aby sme začali harmonizovať naše psychofyziologické nerovnováhy a urobili niečo zásadné, aby duševná nepohoda zmizla. Jednoducho povedané, emočné alebo mentálne nepohodlie nám kazí náladu a my potrebujeme nájsť spôsob, ako sa dostať späť do pohody.  

Stavy nepohody, nervozity, smútku či únavy začínajú mnohí cítiť práve na jeseň. Prečo je to tak?

Daždivé a chladné dni v nás vyvolávajú melancholickú náladu. Náš mozog dostáva zníženú dávku slnečného žiarenia, ktoré je zodpovedné za stimuláciu serotonínu, hormónu zodpovedného za dobrú náladu. O to viac v tých týždňoch a mesiacoch potrebujeme objaviť spôsob, ako sa rozžiarime zvnútra. Nemali by sme dopustiť, aby spolu s teplotou vonku klesala aj naša nálada. Duševnú kondíciu zlepšuje zdravé stravovanie a pohyb, nech je akékoľvek ročné obdobie. Stačí aspoň jedna prechádzka denne a vyvážená, hodnotná strava. Hlava zrazu prestane robiť poplach z nepohody. Tiež by sme sa mali začať o seba trochu viac starať, rozmaznávať sa, byť k sebe zhovievaví a súcitní. Ak to dokážeme, budeme sa vedieť zastaviť a netrápiť sa nad tým, na čo nemáme dosah, napríklad nad nanič počasím. Pútajme pozornosť na niečo, kde vieme použiť svoj vplyv zmysluplným smerom.

Máte osvedčené tipy, ktoré pomôžu lepšie zvládať jesenné splíny, nepohodu, stres?

Naša duševná harmónia závisí do veľkej miery od hlavy. Od toho, ako si naša hlava vyhodnucuje udalosti okolo. Pomáha tréning konštruktívneho a hodnotného myslenia. Tiež snaha začať premýšľať inak, než negatívne a reaktívne. Funguje, ak sa na veci dokážeme pozrieť v nových súvislostiach, perspektívach, s odstupom a nadhľadom. Keď nám myšlienky prinášajú niečo „nekvalitné“, čo nás oslabuje na emočnej úrovni, zastavme sa, nemyslime, vypnime. Znamená to dokázať zastaviť vlastnú hlavu v impulzoch a fantáziách, ktoré ju privádzajú ku katastrofickým  scenárom. Mentálnou silou ich skúsme opustiť. Na to výborne slúžia techniky mindfulnessu.

Prečo vlastne cítime pri nadmerných povinnostiach či rodinných problémoch stres? Mali stres aj naši prapredkovia, alebo ide o novodobú „chorobu“ dnešného človeka?

Stres potrebujeme na prežitie. Zažívali ho aj naši predkovia, len si ho toľko nevyrábali sami. Bol väčšmi podmienený okolnosťami, na ktoré reagovali. Stres nastupuje najmä vtedy, keď je toho na nás priveľa. Keď začíname mať pocit, že už nemôžeme, nevládzeme, nedá sa..., ale musíme. V našej dobe nám stres okrem iného dáva vedieť, že duša nestíha doháňať telo. Sme naučení robiť na seba aj na iných nátlak, aby sme veci zrýchlili, posunuli vpred. Rútime sa takou veľkou rýchlosťou, že zo seba strácame „kúsky“ a nestíhame ich pozbierať. Často to nie je iba o tom, že nám chýba čas. Nemáme dostatok kapacít a odstupu od toho, čo všetko od seba chceme a čo reálne zvládneme. Moji klienti si kladú otázku, kde do roztočeného kolesa vstúpiť a prepnúť na nižšie rýchlosti, aby sa „nedosekali“. Ak si chceme udržať si čistú hlavu aj pod tlakom a zvládať stres bez zbytočného preťaženia, potrebujeme si začať nastavovať pravidlá, rituály, hranice. Neudeje sa to samé, len tak na želanie. Vytvoreniu vlastných hraníc si musíme dopomôcť.