Rodičia kedysi posielali deti poštou, za balík považovali aj niekoľkomesačné bábätko. Ako to bolo možné?
Podľa oficiálnych historických dokumentov medzi balíčkami počas niekoľkých rokov skončilo aj sedem detí.
V začiatkoch poštovej služby neexistovali presné pravidlá o tom, čo môžete a čo nemôžeme posielať. V januári roku 1913 manželský pár z Ohia využil novú poštovú službu, ktorá umožňovala posielať nie len listy, ale aj balíky, veľmi špeciálne. Manželia Beagleovci chceli poštou poslať svojho osemesačného syna.
Bolo to lacnejšie
Za známky zaplatili podľa portálu History pätnásť centov, bábätko odovzdali poštárovi, a ten dieťa odovzdal babičke, ktorá bývala o niekoľko kilometrov ďalej.
Rodičia svojho syna dokonca za päťdesiat dolárov poistili. Podivný príbeh zaplnil titulné stránky novín a niektorí rodičia sa nechali týmto nápadom inšpirovať.
Ďalším balíčkom sa stalo štvorročné dievčatko Charlotte Priestorffová, ktorú rodičia poslali vlakovou poštou k prarodičom, ktorí bývalí takmer 120 kilometrov ďaleko. „Poslať ju poštou bolo lacnejšie ako kúpiť jej lístok na vlak,“ prezradila pre magazín Smithsionian riaditeľka Národného poštového múzea Nancy Popová. Za známky, ktoré jej dali na kabát, zaplatili iba 53 centov.
Najdlhšia trasa s dieťaťom? Vyše tisíc kilometrov
Našťastie, malé dievčatko nebolo hodené medzi ostatné balíčky, ale ako sa ukázalo, na ceste ju sprevádzal príbuzný jej matky, ktorý pracoval pre železničnú poštovú službu.
Po tom, čo sa o tomto incidente dozvedel správca pošty Albert Burleson, oficiálne zakázal poštárom prijímať ľudí ako poštu. Nové nariadenia však rodičia stále dokázali obísť.
O rok neskôr poslala žena z Floridy svoju šesťročnú dcéru k jej otcovi, ktorý žil vo Virgínii. Dievča precestovala viac ako tisíc kilometrov, čím prešla najdlhšiu trasu zo všetkých „poštových detí“.
Označiť deti ako neškodné živé zvieratá
Článok pokračuje na ďalšej strane:
