Dobré noviny
Vytvorili model, ktorý predpovedal náš osud na planéte. Nobelovu cenu za fyziku získali traja vedci
TASR
TASR

Vytvorili model, ktorý predpovedal náš osud na planéte. Nobelovu cenu za fyziku získali traja vedci

— Foto: TASR/AP

Ich príspevky pomohli k pochopeniu zložitých fyzikálnych systémov. 

Nobelovu cenu za fyziku za rok 2021 získali vedci Sjukuro Manabe, Klaus Hasselmann a Giorgio Parisi za "prelomové príspevky k pochopeniu zložitých fyzikálnych systémov". Oznámil to v utorok výbor švédskej Kráľovskej akadémie vied.
Americko-japonský vedec Manabe z Princetonskej univerzity a Nemec Hasselmann z Meteorologického inštitútu Maxa Plancka v Hamburgu boli ocenení za "fyzikálny model zemskej klímy, ktorý kvantifikuje variabilnosť a spoľahlivo predvída globálne otepľovanie".
Druhá polovica sumy 10 miliónov švédskych korún (približne milión eur), ktorá je spojená s ocenením, poputuje Talianovi Parisimu z rímskej Univerzity Sapienza za "objav súhry neusporiadanosti a fluktuácií vo fyzikálnych systémoch od atómov až po planetárnu úroveň". Manabeho výskum ukázal podľa Kráľovskej akadémie vied súvislosť so zvýšenou úrovňou oxidu uhličitého v atmosfére a rastom teploty na povrchu Zeme.

V 60. rokoch minulého storočia bol poprednou postavou vývoja fyzikálnych modelov zemskej klímy. Zároveň sa stal prvým človekom, ktorý preskúmal vzťah medzi radiačnou bilanciou a vertikálnym transferom vzduchových más. Približne o desať rokov neskôr vytvoril Nemec Hasselmann model, ktorý prepojil počasie a klímu, a tak pomohol nájsť odpoveď na otázku, prečo môžu byť klimatické modely spoľahlivé aj napriek premenlivosti a chaotickosti počasia. Vyvinul metódy na identifikáciu vplyvu prírodných javov a tiež ľudskej činnosti na zmenu klímy. Jeho metódy sa v súčasnosti používajú ako dôkaz, že globálny rast teplôt je dôsledkom emisií oxidu uhličitého a súvisí s ľudskou činnosťou.

Talian Paradisi približne pred 40 rokmi objavil isté pravidelné vzorce v neusporiadaných zložitých materiáloch. Jeho objavy podľa Kráľovskej akadémie vied pomáhajú pochopiť fungovanie mnohých na prvý pohľad náhodných javov a materiálov, a to nielen vo fyzike, ale napríklad aj v matematike, biológii, neurovede či strojovom učení.

Už ste čítali?