Počas šiestich mesiacov v jaskyni sa skoro zbláznil. To všetko preto, aby zistil, ako človek vníma čas
Tri roky po odchode z Polnočnej jaskyne mal Siffre stále výpadky pamäte, slabý zrak a podľa jeho slov nevysvetliteľné psychologické rany.
V roju 1972 žil Michel Siffre šesť mesiacov v jaskyni, aby skúmal spánkový rytmus človeka. Experiment sa však vymkol spod kontroly. Francúz sa takmer zbláznil, upadol do depresie a zabil svojho jediného spolubývajúceho – malú myš.
Čas v tme sa zdal byť rýchlejší
Bolo asi 20. augusta 1972, možno 21. augusta alebo skôr devätnásteho? Jaskyniar Siffre nevedel presne určiť dátum – v jaskyni nemal hodiny, kalendár ani výhľad na oblohu, aby videl striedanie dňa a noci. Francúzsky výskumník mal svojím experimentom zistiť pre agentúru NASA, ako sa v izolácii mení spánkový rytmus človeka. Podľa denníka Spiegel mal v tmavej jaskyni v Texase vydržať úplne osamote celých šesť mesiacov. Keď Siffre podpisoval zmluvu, netušil, akú vysokú cenu za experiment zaplatí.
Už desať rokov predtým prežil Siffre dva mesiace v jaskyni vo francúzskych Alpách. V jaskyni boli priemerne len tri stupne Celzia, vysoká vlhkosť, kvôli ktorej mal neustále mokré nohy. Počas experimentu vtedy spolu s kolegami zistili, že ľudia v izolácii dokážu prejsť aj na 48-hodinový rytmus – niektoré „dni“ bol 36 hodín aktívny a ostatných dvanásť hodín spal. „Keď mi môj tím oznámil, že prešli dva mesiace a môžem vyjsť z jaskyne, bol som v šoku. Myslel som si, že som tam bol iba mesiac. Môj psychologický čas sa skrátil o polovicu,“ uviedol pre magazíne Cabinet.
Článok pokračuje na druhej strane:
