Jej obľúbená paradajka prestala existovať. Rozhodla sa preto, že vytvorí knižnicu lokálnych semien
Romana Mináriková
Romana Mináriková

Jej obľúbená paradajka prestala existovať. Rozhodla sa preto, že vytvorí knižnicu lokálnych semien

Podľa Vivien Sansourovej sú semená živé bytosti a ich miznutie je ľudskou tragédiou.

Vivien Sansourová — Foto: viviensansour.com

Palestína je súčasťou úrodného polmesiaca a je považovaná za jedno zo svetových centier rozmanitosti, najmä pre jej pšenicu a jačmeň. Táto biodiverzita, ktorá nás drží pri živote už tisícročia, je ohrozovaná politikami, ktoré sa zameriavajú na poľnohospodárov a nútia ich vzdať sa svojich tradičných semien a prijať nové odrody.

Prostredie dediny Battir, pre ktorú sú typické zelené údolia olemované členitými horami, nie je zaujímavé len tým, že sa v roku 2014 objavilo na zozname svetového dedičstva UNESCO. Starodávne terasovanie s tradičným spôsobom zavlažovania sa stalo dokonalým útočiskom pre projekt, ktorý vedie ambiciózna Vivien Sansourová. Tá sa rozhodla zachraňovať semená typické pre Palestínu a tým zachovávať dedičstvo a kultúrne korene krajiny.

Navždy stratená paradajka

Podľa BBC, nemala Vivien Sansourová úmysel vytvoriť tzv. Knižnicu semien Palestíny vždy. Nápa sa zrodil až v roku 2014, v momente, kedy začala pátrať po tradične pestovanom palestínskom jedle, na ktorom vyrastala. Žiadala od ľudí vo svojej komunite, aby jej poslali semená na pestovanie baladi bandora, teda paradajky, ktorá bola dokonale prispôsobená pestovaniu v suchom regióne.

„Spýtala som sa na ne a ľudia mi odpovedali, že ich už nikto nemá“, povedala zakladateľka projektu a dodala: „Nedokázala som sa vzdať myšlienky, že je to všetko preč. Nepredstavovala som si, že si založím knižnicu semien, len som túžila po veciach, ktoré milujem."

Úspešná obnova tradičnej krajiny?

Cieľom projektu je zachovať a propagovať dedičstvo a ohrozené odrody osiva, tradičné palestínske poľnohospodárske postupy a kultúrnu identitu. V úzkej spolupráci s farmármi Vivien identifikovala kľúčové odrody osiva a potravinárske plodiny, ktorým hrozí vyhynutie a poskytla tie najlepšie príležitosti miestnym poľnohospodárom a členom komunity, aby sa venovali aktívnej ochrane biokultúry a obnove tradičnej krajiny. Vivien verí, že vďaka tejto iniciatíve zostanú tradičné plodiny na stole aj pre ďalšie generácie.

Doteraz sa vďaka projektu zachránilo 47 odrôd palestínskych semien, vrátane purpurovej mrkvy jazar ahmar, ako aj melónu J'adii odolného voči suchu. Projekt sa stal medzigeneračným zážitkom, pretože starší obyvatelia sa delia o svoje znalosti s mladšími pracovníkmi. „Je to brilantná starodávna metóda, veľmi málo ľudí však v súčasnosti terasuje a tí, ktorí poznajú tradičné umenie terasovania, si väčšinu svojich znalostí berú so sebou do hrobu,“ povedala Vivien.

 

Už ste čítali?

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…