K športu ho priviedol otec, ktorého po odchode z krajiny už nevidel. Teraz chce preskákať do cieľa maratónu
Vášnivý športovec chce svetu dokázať, že so športom môže človek začať v akomkoľvek veku. Miluje skákanie cez švihadlo. Teraz ako 74-ročný zabehne svoj prvý maratón: Zdravie je skutočným bohatstvom
Rajinder Singh, známy ako „Skákajuci Sikh“, verí, že sa 3. októbra stane prvým človekom, ktorý preskáče cieľ londýnskeho maratónu. Okrem maratónskeho behu ho v októbri čaká oslava 75. narodenín a svojím behom chce povzbudiť všetkých, aby zostali aktívni bez ohľadu na vek. „Teším sa, že otestujem svoje telo a zároveň ukážem ľuďom, že nikdy nie je neskoro urobiť pre seba niečo dobré,“ prezradil pre BBC.
Vždy aktívny
Singh sa počas pandémie preslávil svojimi videami, na ktorých vidieť ako neustále skáče cez švihadlo. Práve vtedy vznikla jeho prezývka „Skákajúci Sikh“. Druhá časť prezývky odkazuje na sikhizmus, jedno z najmladších náboženstiev, v ktoré verí aj Singh. Zakladateľom tohto náboženstva vadili niektoré aspekty hinduizmu, ako je kastový systém či rozdielny prístup k ženám a mužom, ale aj islamu, ktorý bol pre nich príliš militantný a agresívny.
„Skákajúci Sikh“ počas pandémie zdieľal videá, na ktorých skáče cez švihadlo doma, vonku aj v parku, aby pomohol ľuďom stať sa aktívnymi aj počas lockdownu. Pre zdravotníkov v prvej línii vytvoril zbierku, ktorou sa mu podarilo vyzbierať viac ako 14-tisíc libier. Jeho ďalšou výzvou bude londýnsky maratón, počas ktorého chce vyzbierať peniaze pre charitu, ktorá podporuje ľudí s poruchami učenia. „Chcem ľuďom ukázať, že ak ja, 74-ročný starec odbehnem maratón, potom oni dokážu všetko, na čo si pomyslia,“ dodal pre BBC.
Tešiť sa z víťazstva
Singh mal päť rokov, keď sa naučil behať. Keď jeho otec skončil s prácou na poli, kde kosil trávu pre byvoly, začal Singha učiť ako skákať cez švihadlo, ako behať a ako sa o seba starať. Jeho otec, vášnivý športovec, ktorý slúžil v druhej svetovej vojne s britskou indickou armádou, mu vždy hovoril, že ho v pretekoch zdolá. „Ale nikdy ma neporazil. Videl, že sa snažím a bežím ako o život a aj keď mohol vyhrať, radšej spomalil a nechal ma tešiť sa z víťazstva,“ spomínal pre Guardian dnes už 74-ročný Sikh.
Beh ho sprevádzal celý život. Keď sa presťahoval do Británie, za prvé zarobené peniaze si kúpil teplákovú súpravu a pokračoval v behu. Aj keď denne pracoval aj šestnásť hodín, stále si našiel čas na svoju bežeckú vášeň. „Zakaždým, keď idem behať, pri prvom kroku myslím na otca,“ prezradil. Po odchode z Indie však otca viac nevidel, odmietal prísť syna navštíviť, pretože sa bál, že v lietadle bude sedieť vedľa niekoho, kto bude jesť hovädzie mäso, čo by kvôli svojej viere nezniesol.
Singh je však vďačný, že ho jeho otec priviedol športu, ktorý je preňho všetkým. „Zdravie je skutočným bohatstvom. Športovanie ma robí šťastným a zdravým, najmä keď skáčem cez švihadlo, nemyslím na nič iné, ako sa na preskakovanie. Môj mozog je vtedy slobodný,“ dodal na záver vášnivý športovec.
