Ženy nesmeli behať maratón, vraj by im pri tom vypadla maternica. Odvážna študentka však prepísala dejiny
Americká bežkyňa Kathrine Switzerová chcela odbehnúť maratón len kvôli obyčajnej vášni k behu. Nevedela, že tým prepíše históriu.
Keď sa v roku 1896 stala myšlienka novodobých olympijských hier skutočnosťou, záverečnou disciplínou sa stal maratón. Vznik tohto 42,195-kilometrového behu bol inšpirovaný legendou o gréckom vojakovi Feidipidovi, ktorého vyslali z mesta Maratón do Atén, aby oznámil, že Peržania boli porazení.
Odvážnu vysokoškoláčku si všimli až po štarte
Podľa legendy zabehol celú trasu bez jediného zastavenia, no krátko po tom, ako odovzdal správu, skolaboval od vyčerpania a umrel. Odvtedy sa maratón stal ikonickou udalosťou a jednou z najväčších skúšok odvahy a vytrvalosti. Mohli sa ho zúčastňoval ľudia z celého sveta - okrem žien. Na olympiáde mohli ženy behať maratón až v roku 1984.
Ktovie, ako by to bolo, nebyť odvážnej Kathrine Switzerovej. Táto 20-ročná vysokoškoláčka sa v roku 1967 zapísala na Bostonský maratón aj napriek tomu, že ženy v tej dobe súťažiť nemohli. Podľa Guardianu sa zaregistrovala pod menom KV Switzer, podľa ktorého organizátori nevedeli určiť jej pohlavie. Ženu na bežeckej trati si všimli až po štarte.
Organizátor ju napadol priamo na trati
Článok pokračuje na druhej strane:
