Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine: O našu pôdu sa staráme ako o malý vesmír
Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte. Niekedy sa to deje aj celkom pomaly a postupne. Prirodzene. To je aj prípad Elišky Gálisovej a Michala Roháča, ktorí sa z Bratislavy presťahovali južnejšie za Gabčíkovo.
Obracanie/neprevracanie pôdy sa už prebralo do hĺbky. Okrem iného však treba zohľadniť aj ošetrenie rastlín zvonka, ich ochranu voči škodcom či iným prírodným živlom. Eliška vysvetľuje, že odkedy sa v Ňárade venujú alternatívnemu poľnohospodárstvu, všíma si akúsi mikroklímu, ktorú si v okolí svojej záhrady s Michalom vytvorili.
Galéria
„Vrátilo sa sem kopec žiab, vtákov, hmyzu, minulý rok tu bol aj jeden had. Živočíchy cítia zdravý ekosystém. Čo sa týka škodcov, pristupujeme k tomu jednoducho – v období, keď je ich pretlak, danú plodinu nesadíme. Druhou možnosťou je, že značne obmedzíme prístup k plodine mechanickým prekrytím, napríklad sieťou. Okrem iného používame aj BTI (Bacillus thuringiensis ssp. israelensis), baktérie, ktoré sa dávajú proti húseniciam. To ale nie je chemická látka.
Čo je tiež veľmi dôležitá súčasť našej práce, je zmena zasiatej plodiny podľa náročnosti. Aj keď je naša záhrada veľká len 20 árov, tým, že neorieme, ale prekrývame, sadíme semiačka do tých istých záhonov jedno po druhej. Má to ale jednu podmienku – spravidla sa nesmie do pôdy siať dve náročné rastliny po sebe. Najprv napríklad zasadíme a pozbierame hrach, ktorý je náročnejší, a potom pôdu odľahčíme trebárs repou. Toto sa deje neustále. Máme v podstate trikrát toľko priestoru a pozemku, ako by sa dalo posudzovať podľa nášho pôdorysu.
Každý rok na zem ukladáme novú vrstvu kompostu, takže je neustále prekrytá a nevytrhávame rastliny od koreňov, ale nad nimi. Týmto spôsobom sa korene rozkladajú a požierajú ich mikroorganizmy a stáva sa z nich prirodzený kompost. Toto je vlastne ten regeneratívny spôsob, ktorý zastávame. Týmto cyklom si prechádzame stále dookola,“ vysvetľuje Eliška.
„Robíme tiež výluh z kompostu, vermikompost, ktorý slúži ako dobrá ochrana proti plesňovým ochoreniam. Výluh sa zriedi s vodou a strieka na rastliny, ktoré sú potom rezistentnejšie a získavajú živiny. Všetko si pestujeme sami od semiačka, nekupujeme priesady. Kontrolujeme celý proces od zasadenia až po predaj. Je to ako starostlivosť o malé dieťa, drobný vesmír, živý organizmus. Vždy som chcel mať kontrolu nad tým, čo jem, čo pestujem a ako sa o to starám,“ dodáva Michal.
Z ‚Hviezdka‘ za prírodou a vízia sezónneho zelovocu
„Odkedy tu sme, žijeme v symbióze s prírodou čoraz viac. Mesto nám už v tomto období života veľmi nechýba. Čo bolo pre nás predtým diskomfort, je dnes domov a konektivita na to, čo je človeku od nepamäti prirodzené. Mňa samého tento lifestyle naučil väčšej trpezlivosti – viac pozorujem a vnímam, ako sa menia ročné obdobia. Viac si všetko užívam. Rovnako sa mi zmenili aj hodnoty. Z bytu na ‚Hviezdku‘ som odišiel a našiel som spokojnosť v maličkej dedinke na juhozápade Slovenska.
Náš najnovší cieľ je na ďalší rok otvoriť v Bratislave zelovoc, kde sa budú môcť spájať aj iní ľudia s podobným zmýšľaním a pestovaním. Chceme predávať lokálne a sezónne. A to znamená žiadne jahody v decembri,“ uvádza Michal.
