Za to, že si na ulici kopala loptu s chlapcami, ju doma mlátili. Teraz je prvou ženskou trénerkou v krajine

Dievčatá v hidžáboch a športových dresoch behajú na provizórnom ihrisku, aby sa zahriali pred futbalovým zápasom. Ich trénerkou je Nadiya Nighatová, ktorá sa stala prvou ženskou trénerkou v konzervatívnom moslimskom Kašmíre, o ktoré do dnešného dňa súperia India, Pakistan a Čína. Práve v tejto časti Ázie je atletická kariéra pre ženy len zriedkavou voľbou, na ceste ich totiž čaká príliš veľa prekážok. „Ak mám byť úprimná, veľakrát som sa cítila na dnes, ale nikdy som nestratila nádej,“ prezradila pre Guardian.

Bitka za športovanie

Do futbalu sa zamilovala ako jedenásťročná, keď si kopala loptu na ulici s chlapcami zo susedstva. Častokrát ju rodičia, ktorí vyrastali v spoločnosti, kde šport nie je pre ženy, za hranie futbalu zbili. „Bila ma najmä mama, pretože som futbal hrávala s chlapcami, čo bolo pre ňu nepredstaviteľné,“ spomínala Nadiya, ktorá sa vzoprela rodine a začala naplno trénovať.

V roku 2007 si jej talent všimol skúsený tréner Mohammad Abdullah, ktorý jej odporučil, aby sa prihlásila do jeho športovej akadémie. Tam začala trénovať po boku 47 chlapov, ktorí neverili, že školu dokončí. „Trénerovi Abdullahovi som veľmi vďačná. Pamätám si, ako mi povedal, že ma bude trénovať, aj keby mal prestať učiť všetkých chlapcov,“ povedala s vďakou Nadiya.

Nedosiahnuteľný sen

Svoj prvý zápas ako profesionálna futbalistka odohrala, keď mala devätnásť rokov „Tréner mnou nahradil špičkového futbalistu a podarilo sa mi streliť gól v posledných minútach zápasu,“ spomínala na svoj veľký úspech futbalistka, ktorá sa za svojou vysnívanou kariérou presťahovala do Indie. Hoc sa jej v miestnej ženskej futbalovej lige darilo, trápilo ju, že nemôže byť futbalistkou v Kašmíre, kde sa narodila.

Dnes má Nadiya 25 rokov a je prvou Kašmírskou futbalovou trénerkou, ktorá má na starosti desiatky mladých futbalistiek túžiacich po futbalovej kariére. Tá je však pre nich aj v dnešnej dobe skôr nedosiahnuteľným snom – za profesionálnymi ženskými futbalovými družstvami musia cestovať za hranice svojich rodných miest. „Rodičia si stále myslia, že dievčatá by nemali hrať futbal, no situácia sa trochu zlepšuje. Verím, že k tomu prispela aj naša akadémia, do ktorej chodia nádejné futbalistky aj zo štyridsať kilometrov vzdialených miest,“ povedala trénerka pre Kashmir Life.

Preskúmať všetky príležitosti

Na tréningy chodí aj 14-ročná Hynia Muzaffarová, ktorá ako dieťa mohla trénovať iba s bratom. Dnes je súčasťou tréningového programu pre dievčatá, v ktorom ju podporuje aj jej mama. „Viem, že väčšina matiek nechce, aby dievčatá športovali. Ja chcem, aby moja dcéra preskúmala všetky príležitosti,“ prezradila Hynianina mama pre DW.

Podľa trénerky Nadiye však ide o veľmi unikátny prípad. Niektoré dievčatá chodia na ihrisko bez toho, aby to vedeli ich rodičia. „Viem, že existujú tisíce žien, ktoré majú vášeň pre športovanie. Niektoré brzdí strach, niektoré ich rodiny alebo spoločnosť, ale väčšinu z nich brzdí nedostatok príležitostí. Verím, že futbalové tréningu toto nastavenie myslenia aspoň trochu zmení,“ dodala s nádejou trénerka.