Dobré noviny
FOTO: Fotografka navštívila 73-ročnú ženu, ktorá žije na okraji civilizácie. Takto vyzerá jej život
Simona Gálová
Simona Gálová

FOTO: Fotografka navštívila 73-ročnú ženu, ktorá žije na okraji civilizácie. Takto vyzerá jej život

Lyudmila Vyacheslavovna „Lyuska“ je poslednou obyvateľkou jej rodnej obce.
Lyudmila Vyacheslavovna „Lyuska“ je poslednou obyvateľkou jej rodnej obce. — Foto: Olga Kuznetsova

Voda z potoka, opravovanie strechy, rúbanie dreva. To všetko je v réžii Liušky, ktorá nehodlá opustiť svoj rodný domov, aj napriek tomu, že tam žije úplne sama.

Ruská fotografia Olga Kuznecova zachytila každodenný život dôchodkyne, ktorá žije na samote na okraji ruských lesov. Ľudmila Viačeslavovna alebo „Liuška“ je poslednou obyvateľkou ruskej obce Tonkovidovo blízko estónskych a lotyšských hraníc. Sekanie dreva, prenášanie vody, hrabanie sena, šitie a varenie – Liuška má nabitý program, ktorý začína každý deň ešte pred východom slnka.

Lyudmila Vyacheslavovna - Liuška v 130-ročnom rodinnom dome. — Foto: Olga Kuznetsova

Na vlastné oči

O Liuške sa fotografka dozvedela vďaka priateľke zo školy. „Povedala mi o jednej mimoriadnej žene, ktorá vraj žije vo vyľudnenej dedine úplne sama. Očarilo ma to natoľko, že som nasadla na vlak a išla som sa presvedčiť na vlastné oči,“ prezradila Kuznecova pre Daily Mail. Z Moskvy ide do regiónu Pskov, vzdialeného 650 kilometrov, jeden vlak týždenne. Odtiaľ precestovala ďalších 25 kilometrov, kde skutočne objavila Liušku.

Liuška a jej 'letná' suseda Rita. — Foto: Olga Kuznetsova
Každodenné rúbanie dreva. — Foto: Olga Kuznetsova
V dedine nie je žiadna studňa, a tak Liuška naberá vodu z potoka. — Foto: Olga Kuznetsova
Dom vykuruje vďaka storočnej piecke. — Foto: Olga Kuznetsova

Babička žije v 130-ročnom rodinnom dome, okolo ktorého sa nenachádza takmer nič. Neďaleko stojí iba jeden malý dom, ktorý počas leta navštevuje manželský pár, vďaka ktorým má aspoň na moment Liuška skutočných susedov. Najbližšia dedina je vzdialená päť kilometrov od jej domu, no jej dcéra a vnuk žijú až 150 kilometrov ďaleko. Navštevujú ju dvakrát do mesiaca, kedy sa jej snažia pomôcť a tiež presvedčiť ju, aby sa z opustenej dediny presťahovala do väčšieho mesta, kde by mala funkčné kúrenie aj tečúcu vodu.

Poradí si sama

Liuška to však razantne odmieta. Miesto, v ktorom nemá sprchu, prívod plynu a ani stálu elektrinu, je jej domov, ktorý sa nehodlá opustiť. „Jej deň začína o štvrtej. Oblečie sa, uprace, narúbe drevo, prinesie vodu z potoka, naštartuje starú pec a pripraví si jedlo. Má neuveriteľnú silu a energiu. So všetkým si poradí sama,“ vysvetľuje fotografka, ktorá u Liušky strávila niekoľko dní v lete aj v zime. Ak Liuška potrebuje niečo, čo si nedokáže vypestovať či vyrobiť, zavolá do najbližšieho dedinského obchodu, kde je už stálou zákazníčkou. Vždy jej všetko ochotne dovezú až pred dvere.

Liuška ukazuje ručné práce z dielne jej matky, ktoré má starostlivo uložené v truhle. — Foto: Olga Kuznetsova
Vo voľnom čase navrhuje a šije vlastné oblečenie. Šitie je pre ňu relax a zábava. — Foto: Olga Kuznetsova
Závesy, ktoré ešte jej matka uplietla z ľanu. — Foto: Olga Kuznetsova
Portréty rodičov. — Foto: Olga Kuznetsova

Ľudmila pritom dvadsať rokov žila v Petrohrade, kde pracovala ako zdravotná sestra. Keď jej matke diagnostikovali rakovinu, všetko opustila a vrátila sa do rodnej dediny, aby sa o ňu postarala. „Jej matka už dávno zomrela, ale Liuška k nej stále cíti veľmi silné spojenie. Jej mama bola mimoriadne zbožná a chcela vstúpiť do ženského kláštora, ale rodičia ju prinútili vydať sa za vdovca s malým dieťaťom, ktoré vychovala. Neskôr sa jej narodil syn. V roku 1941 jej manžel odišiel do vojny, v ktorej umrel,“ prezradila fotografia Kuznecova. Po vojne prišiel do obce nový veterinár, ktorý však odišiel ešte skôr než matka Liušky zistila, že je tehotná.

„Liuška zdedila svoj silný charakter po matke. Sama vychovala tri deti, viedla domácnosť a raz za týždeň išla trinásť kilometrov do kostola, a to aj počas strašných rokov náboženského prenasledovania,“ vysvetlila Kuznecova. Aj dodnes je pre ňu boh ako dobrý sused, ktorý príde vždy, keď sa cíti sama.

Dom je plná náboženských ikon. Liuška už necestuje do kostola, ale modlí sa z domu. — Foto: Olga Kuznetsova
Oblieka sa kabát, ktorý patril ešte jej matke. Tá ho vyrobila v roku 1937. — Foto: Olga Kuznetsova
Vždy musí mať zásoby so zaváraninami, ktoré si vyrába sama. — Foto: Olga Kuznetsova
Na Silvestra sa Liuška sama ostrihala. — Foto: Olga Kuznetsova
Počas silvestrovských osláv si dala aj make-up. Nie však rúž, pretože jej matke sa to nepáčilo. — Foto: Olga Kuznetsova
Oslavy Nového roka. Pozrela si prezidentov novoročný prejav, koncert orchestra a potom zaspala. — Foto: Olga Kuznetsova
Liuška číta zo starých modlitebných kníh a textov, ktoré zdedila po mame. — Foto: Olga Kuznetsova

 

Už ste čítali?