Dobré noviny
Dokážu silné povodne zahubiť potkanov, ktorí žijú v podzemí? Omyl, na hladine vydržia plávať aj tri dni
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Dokážu silné povodne zahubiť potkanov, ktorí žijú v podzemí? Omyl, na hladine vydržia plávať aj tri dni

— Foto: Instagram: usaturknews

Aj keď pri každej podobnej udalosti zahynú mnohé z nich, ešte viac ich dokáže prežiť.
 

Zaplavené ulice miest po hurikáne či prudkom daždi spôsobia vždy riadne škody. Voda sa dostáva do staníc metra, zaplavuje pivnice. Doteraz však nebolo celkom jasné, čo sa deje s typickými obyvateľmi mestských podzemí – potkanmi. Keď v New Yorku v prvý septembrový deň spadlo za jednu hodinu takmer toľko zrážok ako zvyčajne za celý mesiac, voda sa masívne valila chodbami metra. Odborníci sa zhodujú na tom, že mnohé krysy musela veľká voda zneškodniť, píše CNN. Populácia potkanov sa však v New Yorku odhaduje na milióny, koľko ich však uhynulo, nikto povedať presne nevie, odhadujú, že by mohlo ísť rádovo o státisíce. Úrady si presné štatistiky nevedú. Potkany vyplavilo aj na mestské pláže.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa UsaTurkNews (@usaturknews)

Potkan je však majstrom prežitia a ani obrovská nečakaná prívalová voda, mnohokrát nestačí na ich zničenie. Biológ Michael Parsons pre CNN upozornil na fakt, že krysy sú vynikajúci plavci. Dokážu zaplávať takmer kilometer, alebo sa udržiavať na hladine vody aj tri dni. Potkany sú šikovné a ak vycítia možnosť, presunú sa aj na vyššie poschodia. Hoc aj do záchodov.

Nie sú hlúpe

„Potkany nie sú hlúpe. Dostanú sa tam, kde im nič neublíži a ak budú musieť, pôjdu stále vyššie a vyššie,“ hovorí entomológ Michael Waldvogel. Ak by sa teda naplnili katastrofálne scenáre o množstve mŕtvych potkanov, oveľa viac z nich si pravdepodobne aj tak našlo cestu do bezpečia. Dokážu si vyhrýzť cestu v stenách a úplne prirodzene smerujú nahor. Potkany by prežili aj takú ničivú udalosť ako hurikán Ida a ešte by sa im aj darilo. Parsons počas pandémie uskutočnil výskum, ako sa potkany prispôsobili novej situácii. Keďže mnoho reštaurácií nefungovalo, výrazne sa zmenil ich spôsob získavania potravy.

„Slabšie a nešťastné jedince odumreli, zatiaľ čo tie silnejšie a odolnejšie našli nový spôsob ako prežiť,“ hovorí biológ.  A tí čo prežijú, sa rozmnožujú rýchlejšie a častejšie. Z 20 potkanov je za pol roka niekoľko stoviek. „Myslíte si, že v oblastiach postihnutých povodňami by sa mali hlodavce zničiť, opak je však pravdou. Vrátia sa veľmi rýchlo,“ vysvetľuje Michael Blum z katedry ekológie a evolučnej biológie, ktorý robil výskum dopadov po hurikáne Katrina v New Orleans. 12 rokov po ničivej udalosti sa potkany objavili na miestach, ktoré boli povodňami najviac poškodené a budovy prázdne. Ich množstvo do značnej mieri ovplyvňuje reakcia mesta na konkrétnu udalosť.

Prevencia ešte pred búrkou

Po Katrine sa obsah chladničiek a odpadkov nachádzal v uliciach ešte týždne a boli zdrojom potravy pre hlodavce. Do kanalizácii, kde sa potkany zhromažďovali, museli potom umiestňovať chemické prostriedky na ich vyhubenie. Je známe, že potkany sú prenášačmi mnohých ochorení a nesú v sebe tucet patogénov. Povodňová voda nesie so sebou isté riziko kontaminácie – aj keď doteraz sa nezaznamenal žiaden prípad prenosu z vody na človeka. Prevencia je však stále dôležitá. Čistenie a preventívne aktivity je potrebné robiť priebežne ako aj pred veľkými búrkami. Už len kosenie veľkých voľných pozemkov vedie ku kontrole populácie. Na odpadkových košoch nesmú chýbať viečka, treba sa vyhýbať kŕmeniu vtákov, ale aj zbierať výkaly po svojich psoch – aj tie totiž potkany jedia.      

Už ste čítali?