Výdavky na výskum a vývoj by sa mali do roku 2020 zdvojnásobiť
Materiál konštatuje, že Slovensko síce patrí v rámci EÚ k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám, ale jeho konkurenčná výhoda bola primárne postavená na nízkych daniach a nízkej cene práce.
Peter Kažimír Foto: TASR/Štefan Puškáš
Bratislava 13. novembra (TASR) – Do roku 2020 by sa celkové výdavky na výskum a vývoj mali zvýšiť minimálne na 1,2 percenta HDP. V posledných rokoch ide na túto oblasť asi 0,6 percenta HDP. Zdvojnásobiť investície na výskum a vývoj do roku 2020 v porovnaní s rokom 2011 si vláda dáva za cieľ v Stratégii výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR. Tento materiál, ktorý dnes schválila vláda, predložilo na rokovanie ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. Vláda dnes tiež odvolala Stanislava Sipka z funkcie splnomocnenca vlády SR pre vedomostnú ekonomiku. Vo funkcii končí k 1. januáru 2014.
"Z hľadiska výdavkov na výskum a inovácie je Slovensko charakteristické dlhodobým podfinancovaním. Jednou z príčin bola zvolená forma privatizácie veľkých podnikov, v rámci ktorej sa odčlenili a samostatne privatizovali pracoviská výskumu a inovácii, čím došlo k ich odlúčeniu od praxe," píše rezort v stratégii nazvanej RIS3. Podľa dokumentu by sa mal zvýšiť podiel súkromných zdrojov do výskumu a vývoja v pomere minimálne 2:1 k verejným zdrojom pri zachovaní minimálne súčasného podielu verejných zdrojov na celkových výdavkoch na výskum a vývoj. "Verejné výdavky na výskum a vývoj sú v súčasnosti dvojnásobné oproti výdavkom súkromného sektora. Bude vytvorené motivačné prostredie stimulujúce k zvýšeniu výdavkov súkromného sektora do výskumu a vývoja," uvádza dokument.
Materiál konštatuje, že Slovensko síce patrí v rámci EÚ k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám, ale jeho konkurenčná výhoda bola primárne postavená na nízkych daniach a nízkej cene práce. "Slovenská republika naďalej patrí v medzinárodnom porovnaní medzi krajiny s najmenšou inovačnou výkonnosťou, hlboko pod priemerom krajín EÚ," hodnotí stratégia. Slovensko podľa dokumentu dlhodobo zaostáva v intenzite inovačných aktivít na úrovni podnikov, vo výdavkoch na projekty výskumu, vývoja a inovácií, ktorých realizačné výstupy končia v praxi či v spolupráci výskumných inštitúcií s priemyslom. "Takáto situácia si vyžaduje prijať pre obdobie rokov 2014 – 2020 konkrétne, jasne formulované, kvantifikované a objektivizované opatrenia," uvádza dokument.
Zvýšením investícii do výskumu chce vláda zabezpečiť prínos výskumu k hospodárskemu rastu. Okrem tohto strategického cieľa chce vláda zvýšiť kvalitu ľudských zdrojov. Chce to dosiahnuť lepšou uplatniteľnosťou absolventov stredných a vysokých škôl, reformou vzdelávacieho systému, zlepšením prepojenia vzdelávacieho systému s praxou či rozvíjaním celoživotného vzdelávania.
Ďalším strategickým cieľom vlády je vytvoriť dynamickú, otvorenú a inkluzívnu inovatívnu spoločnosť ako jeden z predpokladov pre zlepšenie kvality života. To plánuje dosiahnuť napríklad vytvorením podmienok najmä pre malé a stredné podniky, aby zvyšovali svoju inovačnú výkonnosť. Posledným zo štyroch strategických cieľov je podporovať inovačné a výskumno-vývojové aktivity v domácich podnikoch zaradených do dodávateľských reťazcov nadnárodných spoločností, ktoré sú "ťahúňom" slovenskej ekonomiky.
Kľúčovým orgánom pre riadenie zavádzania stratégie je Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie, ktorá na tento účel zriadi stálu komisiu. Stratégia ráta s transformáciou siete implementačných inštitúcií do dvoch samostatných agentúr, ktorou bude Výskumná agentúra a Technologická agentúra v pôsobnosti rezortov školstva a hospodárstva.
