Expert na medvede: Toto vám pomôže, ak stretnete medveďa blízko bytovky, na chate alebo na hubách

BRATISLAVA, SLOVENSKO, 11. septembra - Je samotársky, má geniálny mozog a čuch, rád si dobre schrupne, výborne pláva a má elegantné gastronomické návyky (miluje bylinky, slivky a lesné plodiny). Napriek zaujímavej povahe by ho len málokto z nás bral dobrovoľne za suseda. Medveď hnedý si však napriek tomu čoraz častejšie kliesni cestičku k našim obydliam. „Obstojnú“ šancu stretnúť ho v blízkosti domu či na sídlisku majú obyvatelia 360 obcí po celom Slovensku, ktoré spadajú do okresov Banská Bystrica, Brezno, Detva, Revúca, Rimavská Sobota, Žiar na Hronom, Rožňava, Poprad, Kežmarok, Prievidza, Dolný Kubín, Martin, Ružomberok, Turčianske Teplice, Žilina, Tvrdošín. Bližšie k nám lákajú medveďa odpadky v podobe zostatkov jedál, ktoré spolu s obalmi vyhadzujeme do zmesového aj triedeného odpadu. Ako je však možné, že pachy a vône zavetrí z lesa na takú vzdialenosť?

Geniálny mozog a čuch

Žiaden problém pre medveďa. Má totiž (takmer) geniálny čuch. „A to až 2 100-krát lepší ako človek a ešte sedemkrát lepší ako najlepší stopársky pes. Na kilometre rozpozná pach opačného pohlavia, nebezpečenstvo, potravu. Zachytí a rozozná pachy, ktoré nedokážu ostatné zvieratá,“ vysvetľuje Jaroslav Slašťan zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého.

V nosovej dutine má predátor našich hôr obrovské množstvo nervových zakončení. „Tiež dve veľmi citlivé komory, ktoré prijímajú, analyzujú a zhromažďujú všetky pachové stopy. Plocha ich povrchu je stokrát väčšia ako u človeka. Sú pokryté receptormi s miliardou zmyslových buniek. Sú spojené s desiatimi miliónmi nervových vlákien, ktoré vysielajú elektrické signály priamo do mozgu. Takto nie sú vybavené ani psy, hoci ich čuch je stokrát citlivejší ako čuch človeka, u niektorých druhov je to dokonca 300-krát viac,“ pokračuje odborník na medvede. Tie majú podľa neho špeciálne vyvinutý nielen nos, ale aj mozog. „Je pomerne veľký a veľmi výkonný, unikátny medzi všetkými cicavcami. Milióny nervov spájajúcich nos s mozgom nepretržite spracúvajú pachy. Keď medveď nasaje nejaký pach, mozog ho zaradí a spustí okamžitú reakciu: útek, lov alebo útok,“ dodáva odborník, ktorý prvýkrát uvidel medveďa ako 12-ročný. Dnes má za sebou viac ako sto stretov s medveďom hnedým v jeho prirodzenom prostredí. Niektoré boli nečakané a na veľmi blízke vzdialenosti. Pôvodným povolaním wildlife fotograf, ktorý má za sebou profesionálne stopárske kurzy, roky mapuje medvedie brlohy, oterové stromy, v minulosti koordinoval monitoring veľkých šeliem so zameraním na medveďa hnedého.

Aké typy pachov medveďa najviac lákajú? Keďže je všežravec, tak všetky, ktoré si spája s potravou. Napríklad fľaše zo zvyškami nápojov, poháre a konzervy od zaváranín, tuniakov, obaly z mliečnych a mäsových výrobkov či syrov. „Teda pach všetkých potravín a zvyškov stravy, ktoré ľudia do odpadových nádob vyhadzujú.“ 

Problémové kontajnery

Podľa Jána Jenču, riaditeľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Zákon o odpadoch už od roku 2016 určuje povinnosť tým, ktorí odpad vytvárajú, ho dostatočne ochrániť pred prístupom medveďa hnedého. Od 1. 1. 2021 sa vyhláška k tomuto zákonu zmenila. Podnikatelia a všetky právnické osoby, ktoré odpad vytvárajú, dostali pol roka na to, aby si lepšie zabezpečili priestory s odpadmi. Hoci sa situácia so zabezpečením kontajnerových lokalít zo strany podnikateľov zlepšila, problém podľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia predstavujú fyzické osoby. Teda my všetci. Odborníci sa preto obrátili na organizácie zodpovednosti výrobcov, akou je aj NATUR-PACK, aby im pomohol s edukačnou kampaňou.

Podľa Jaroslava Slašťana sú problematické nielen kontajnery na komunálny odpad, ale aj žlté nádoby na plast. „Ľudia nedodržiavajú jednoduché zásady. Do triedeného zberu hádžu aj veci, ktoré tam nepatria. Potraviny, sklo, rôzne veci, ktoré svojim zápachom lákajú medveďa. Potvrdzujú to zábery z fotopasce, ktoré Zásahový tím umiestňuje v blízkosti problémových kontajnerov.“

Podľa Mareka Brinzíka z NATUR-PACK je správne triedenie absolútne kľúčové. „V lokalitách s výskytom medveďa hnedého je o to dôležitejšie, aby sme do žltých kontajnerov vyhadzovali plastové a kovové obaly s vyprázdneným obsahom. Obaly od potravín s výraznou arómou odporúčame ešte navyše vypláchnuť,“ radí expert na recykláciu odpadu.

Keď sa vyberiete na opekačku alebo na huby

S jedlom a s odpadkami by sme mali byť opatrní, aj keď si vyrazíme na huby, opekačku alebo kempovať. Ohnisko je dôležité zanechať po sebe čisté, bez stôp a lákadiel. Aj riady radia odborníci vyčistiť hneď po použití.

Ak sa chystáte rozložiť si stan, preskúmajte okolie a vyhnite sa miestam s veľmi hustým porastom, s kríkmi bohatými na lesné plodiny, či v blízkosti zdochliny. „Nevarte vo vnútri stanu, ani v jeho tesnej blízkosti a nikdy si na noc neodkladajte aromatické (či zapáchajúce) potraviny ako mäsové výrobky či otvorené konzervy blízko pri stane. Tiež by sme nemali nechávať zvyšky z potravín v blízkosti chát, ale vziať ich so sebou a vyhodiť do separovaného odpadu.“

V USA či v Kanade si počas kempovania nesmiete nechať v stane nielen potravinu, ale ani akékoľvek voňavé veci typu šampón či pleťový krém. „V kempoch sa odkladajú na osobitné miesto, rovnako aj odpad, aby sa k nemu medveď nedostal. Návštevníci parkov dostávajú od správy národného parku kontajner, v ktorom kvôli bezpečnosti skladujú všetko aromatické. Musia ho umiestniť na iné miesto, ako to, kde si pripravujú stravu. Odporúča sa minimálne 100 metrov a na ďalšom mieste si rozložia kemp. Všetky miesta majú byť od seba vzdialené aspoň 100 metrov. Pred vstupom do národného parku sú návštevníci povinní pozrieť si metodické video a vypočuť si odporúčania strážcu národného parku,“ prezrádza Jaroslav Slašťan.

Za hmly si pískajte

Podľa Zásahového tímu pre medveďa hnedého sa zviera obyčajne ľuďom vyhýba. Problém nastane vtedy, keď si nás nevšimne. Špeciálne ostražití by sme preto mali byť na potulkách v hustejších častiach lesa, ktorý je bohatý na lesné plodiny, v noci, ráno a počas večera. „Odporúčame chodiť po turistických chodníkoch, pretože ani jeden útok nebol zaznamenaný na turistickom chodníku. Neodporúčame ani návštevu oblastí, v ktorých sa medveď prirodzene vyskytuje, za zhoršeného počasia. Teda v prípade dažďa, silného vetra a takých klimatických podmienok, ktoré zabránia medveďovi zavčasu nás identifikovať,“ radí odborník. Ak prechádzame lesom, v ktorom je hmla, a my nie sme schopní sledovať a počúvať okolité prostredie, mali by sme robiť väčší hluk. Hlasnejšie sa rozprávať, pískať, tlieskať... „Riziko stretnutia s medveďom je menšie, keď sa pohybujeme v skupine po vyznačených chodníkoch a počas denného svetla,“ upozorňuje Jaroslav Slašťan.

Keď sa už s medveďom stretnete

„Ak spozorujete medveďa na väčšiu vzdialenosť, chvíľu počkajte, aby ste videli, ktorým smerom ide a akú aktivitu vyvíja. Ak vás nepozoruje a vzďaľuje sa od vás, nemáte sa čoho báť. Vždy však odporúčame zmeniť smer, aby sme mu nepretínali trasu a nedošlo k ďalšiemu stretu, ktorý by mohol byť na menšiu vzdialenosť,“ radí J. Slašťan.

Platí, že čím bližšie k medveďovi sa človek dostane alebo zviera vyruší, tým sa zvyšuje riziko útoku. Útok má podľa odborníka vždy obranný charakter. Človek nie je pre medveďa potrava. „Zdravý jedinec kontakt s človekom nevyhľadáva, radšej sa mu zďaleka vyhne. Veľakrát sa stáva, že k stretu s medveďom dôjde a človek o tom nevie. Pretože medveď nás zaregistruje, ale my jeho nie.“

Pokojná reakcia je kľúčová

To, či zo stretnutia vyjdeme celí, živí a zdraví, závisí do veľkej miery od toho, ako zareagujeme my. „Medvede v poľských Karpatoch reagovali útokom alebo agresívnym prístupom 4x častejšie voči ľuďom, ktorí boli pri stretnutiach „aktívni“ (priblížili sa s fotoaparátom alebo sa pokúsili  medveďa odplašiť)  v porovnaní s tými, ktorí boli „pasívni“ (sledovali, boli ticho, ustúpili).“ Ak zareagujete pokojne, je reálna šanca, že k vzájomnému fyzickému kontaktu ani nedôjde. Podľa záznamov poľovníckej štatistiky v 91 % od roku 2007 do 2014 k útoku nedošlo.

Ako sa teda zachovať, ak medveďa stretnete v tesnej blízkosti (bližšie ako 100 m)? V prvom rade sa pokúste zväčšiť vzdialenosť od medveďa. V žiadnom príde neutekajte a nebežte, to by mohlo medveďa vyprovokovať k útoku. Vyhnite sa pohľadu priamo do očí, zviera ho vníma ako signál agresivity a výzvu k útoku.

Ako sa zachovať, keď príde k najhoršiemu a medveď začne útočiť? Experti odporúčajú pasívnu obranu, doslova hrať sa „na mŕtveho“. Ľahnúť si na brucho tvárou k zemi a ramenami a rukami si chrániť hlavu a krk. Ostať bez pohybu, až kým sa medveď nevzdiali. Ak by vás medveď opäť napadol a otočil na chrbát, znova sa skúste pretočiť na brucho. „Aktívna obrana by mohla predĺžiť útok a zvýšiť pravdepodobnosť vážneho zranenia,“ radí Zásahový tím.

Článok bol pripravený v spolupráci s NATUR-PACK.