Z Bratislavy odišla, aby nevychovávala deti medzi panelákmi. V Budimíre spolu so susedmi vybudovali komunitu

Prisťahovalci so sebou do dediny prinášajú nové pohľady, príbehy a niekedy aj ochotu podieľať sa na chode a rozvoji obce – podobným príkladom je aj Žofia Teplická, ktorá sa spolu s budimírskou rodáčkou Zuzanou Kšenžighovou a ostatnými občanmi rozhodli vytvárať aktivity pre rodiny s deťmi. Keď sa do tejto dobrovoľnej činnosti púšťali, ani netušili, koľko podporovateľov si získajú a aký úspech dosiahnu.

Ako sa spolu ocitli v Budimíre? 

Žofia sa do Budimíra presťahovala po viac než desiatich rokoch života v hlavnom meste. Spolu s manželom svoje malé deti nechceli vychovávať medzi panelákmi a túžili po vlastnom dome s veľkou záhradou. Počas jednej cesty autom z východu na západ sa dohodli, že sa presťahujú do rodičovského domu na východe Slovenska neďaleko Košíc. „Nechceli sme, aby deti vyrastali v meste, ale na vzduchu, uprostred prírody. Záležalo nám aj na tom, aby sme sa poznali so susedmi a vedeli si navzájom pomáhať. Mala som pocit, že v Bratislave ľudia žili akosi anonymne – často netušiac, kto s nimi v paneláku býva. Veľmi nám vyhovovalo, že sme naše profesie vedeli vykonávať aj z východu Slovenska, a tak sme sa v roku 2014 ocitli v Budimíre,“ hovorí Žofia. 

Na rozdiel od prisťahovalkyne Žofie, je Zuzana rodenou Budimírčankou, rovnako ako generácie jej rodiny predtým. Jej angažovanosť v obci začala ešte na strednej škole, keď vo svojej stredoškolskej odbornej činnosti rozoberala históriu dediny. Jej otec neskôr v roku 2004 publikoval o Budimíre knihu a Zuzanu uviedol ako spoluautorku. Počas období, keď sa jej obaja rodičia striedali ako poslanci obecného zastupiteľstva, sa spolu so sestrami podieľali na tvorbe kultúrneho programu i informačných tabúľ. Zuzanu následne oslovil starosta s ponukou práce obecnej kronikárky. 

„Od roku 2015 vediem obecnú kroniku – snažím sa zúčastňovať sa všetkých kultúrnych, športových i cirkevných podujatí. Zapisujem si informácie, zhotovujem fotografie. Výsledkom je ručný zápis udalostí celého roka do kroniky. Okrem toho pracujem v obecnom informačnom centre, kde organizujeme rôzne podujatia, vyrábame suveníry. Som tiež členkou redakčnej rady obecného časopisu. Spracúvam príbehy ako napríklad históriu židovských rodín počas druhej svetovej vojny alebo odbojárov,“ hovorí Zuzana o svojich aktivitách a dodáva, „V spolupráci s obcou pripravujem informačné tabule – napríklad o šľachtickom rode Ujházyovcov, o štúrovcoch či popisné tabuľky pri stromoch v obecnom historickom parku.

„Najnovším podujatím bude odhalenie pamätnej tabule venovanej oslobodeniu obce. Začiatkom septembra by sme mali v spolupráci s občianskym združením Antikomplex uložiť ‚Kamene zmiznutých – Stolpersteine‘ prvej z troch židovských rodín, ktoré tu žili. Od roku 2017 obec zapájame do podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad. V rámci každoročných Dní európskeho kultúrneho dedičstva v septembri organizujem bezplatnú prehliadku obce.“

Vznik Budimírskej bandy o. z.

Po prisťahovaní sa rodina Teplických od začiatku snažila byť aktívnym členom budimírskej spoločnosti. Žofia sa ešte počas svojej materskej dovolenky rýchlo zabývala a zoznámila so susedmi. Popritom však veľmi rýchlo prišla na to, že sa s nimi nemá kde stretávať. V celej obci sa dalo normálne sadnúť iba v historickom parku pri kaštieli, alebo na ihrisku. „Chýbali nám miesta, kde by sme si mohli spolu sadnúť a venovať sa aktivitám spolu s deťmi. Alebo len tak pokecať. Zoznámila som sa s ďalšími prisťahovanými rodinami z rôznych kútov Slovenska. Hľadali sme si parťákov, aby sme spolu ako susedia a zároveň ako rodičia vedeli tráviť kvalitný čas so zábavnými aktivitami. Najprv sme to robili u seba doma – u jednej susedy sme piekli medovníky, u druhých sme tvorili vianočné ozdoby, hovorí Žofia.“ 

„Jedného dňa sme si uvedomili, že desať rodičov a desať detí behá v jednej domácnosti, kde sa jednoducho nevojdeme. Vtedy nám napadlo – toto by sme mohli ponúkať ďalším, ktorí by o takýto čas a činnosť mohli mať záujem. Keďže som dlhodobo pracovala v neziskových organizáciách, vedela som, aké granty vieme na túto činnosť žiadať. Takto vzniklo občianske združenie Budimírska banda. Nechceli sme vytvoriť niečo ziskové, skôr priestor a možnosť pre susedov i nás samých. Nechceli sme hľadať profesionálnych lektorov, ale tráviť čas spolu popri aktivitách. Napokon sme šli za starostom a vysvetlili mu naše potreby. On i členovia zastupiteľstva nám vyšli v ústrety a dostalo sa nám silnej podpory, čo bolo pre nás v tom momente veľmi dôležité – nikoho sme nemuseli krvopotne presviedčať a schválenia poslancov prebehli pomerne rýchlo.

Velká zmena nastala úplne nečakane. „Približne v tom čase, v roku 2017, končila krčma vedľa obecného úradu, takže to vyšlo tak trochu vtipne. Prostredníctvom financií z grantu sme si priestor vyčistili a upravili, zriadili sme tu napríklad malú knižnicu. Následne sme tu každý týždeň organizovali jeden krúžok a raz do mesiaca väčšie víkendové podujatie. Priestor sme príznačne pomenovali Naša chyža,“ opisuje Žofia.

Ako sa z chyže formuje komunita

Článok pokračuje na druhej strane: