Ako zo sci-fi! V laboratóriu vytvorili malé ľudské mozgy, chcú tak poraziť neliečiteľnú chorobu
TASR
TASR

Ako zo sci-fi! V laboratóriu vytvorili malé ľudské mozgy, chcú tak poraziť neliečiteľnú chorobu

Singapurským vedcom sa podarilo po prvý raz vytvoriť v laboratóriu malé ľudské mozgy, ktoré napodobňujú hlavné patologické príznaky Parkinsonovej choroby.

— Foto: TASR

Ako píše server Science Daily, ide tiež o vôbec prvý prípad laboratórne vytvorených Lewyho teliesok - abnormálnych agregácií bielkovín v nervových bunkách. Bádatelia tak majú príležitosť lepšie pochopiť túto neliečiteľnú neurodegeneratívnu chorobu a čo ju spôsobuje.

Na zvieratách sa to skúšať nedá

"Modelovanie Parkinsonovej choroby vo zvieratách je ťažké, pretože v nich nedochádza k postupnej a selektívnej strate neurónov, ktoré produkujú neurotransmiter dopamín, čo je hlavná črta Parkinsonovej choroby," povedal spoluautor štúdie Ng Huck Hui zo singapurského genetického inštitútu.

"Ďalší problém je, že v laboratórnych myšiach nedochádza k vytvoreniu charakteristických zhlukov bielkovín známych ako Lewyho telieska, ktoré sa často vyskytujú v mozgových bunkách ľudí s Parkinsonovou chorobou, a k typom progresívnej demencie známej ako demencia s Lewyho telieskami," dodal Ng Huck Hui. Vedecký tím sa preto obrátil na malé imitácie ľudských mozgov, ktoré predtým vytvoril. "Sú to v podstate trojrozmerné, mnohobunkové, tkanivové konštrukty v skúmavke, ktoré napodobňujú ľudský stredný mozog (mezencefalon)," vysvetlil hlavný autor štúdie Junghyun Jo.

Napodobnili Parkinsona u ľudí

Tieto malé organoidy - laboratórne napodobeniny orgánov - vyrástli z ľudských kmeňových buniek do zhluku neurónov a iných mozgových buniek. "Tieto experimenty po prvý raz napodobnili charakteristické črty Parkinsonovej choroby, ktoré sa vyskytujú iba u ľudských pacientov," povedal Hyunsoo Shawn Je zo singapurskej lekárskej fakulty Duke-NUS.

Bádatelia zatiaľ nevedia, čo presne Parkinsonovu chorobu spôsobuje, napriek tomu sa im ju však podarilo vyvolať v laboratórnych podmienkach. Kmeňovým bunkám totiž najprv pozmenili DNA tak, aby napodobnili známe genetické rizikové faktory a predpoklady pre jej vznik. Tak sa im podarilo vypestovať organoidy s Lewyho telieskami, ako aj so selektívnou stratou neurónov, ktoré produkujú dopamín.

Tento objav podľa autorov štúdie poskytuje nielen dôležité poznatky, ale aj "poľudštený" model choroby, na ktorom sa môžu testovať potenciálne lieky proti Parkinsonovej chorobe a demencii.

Už ste čítali?

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…

Mamou v dobe covidu: Nevedeli sme, čo nás čaká. Slovenky priznali,…

Strach o seba, aj dieťatko. Mamy musia s príchodom nového člena rodiny…

Chlapcov hnevá pri šachu aj futbale. Talentovaná rómska šachistka…

Šachistka Agátka Berková dokonca remizovala s ruským šachovým…