Dobré noviny
Dali sa zmraziť a čakali na lepšiu budúcnosť. Telá deviatich dobrovoľníkov uchovával opravár televízorov
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Dali sa zmraziť a čakali na lepšiu budúcnosť. Telá deviatich dobrovoľníkov uchovával opravár televízorov

— Foto: Youtube: 5engenheiros

Smrť nemusí byť konečná. Hnutie, ktoré rástlo v 60. rokoch minulého storočia, bolo posadnuté myšlienkami na nesmrteľnosť.

Neboli ani vedcami, ani lekármi a aj napriek tomu vytvorili hnutie, ktoré do týchto sfér veľmi úzko zasahovalo. Smrť totiž podľa nich nebola konečná. Prišla len v zlom čase. Kryonistické hnutie v 60 rokoch minulého storočia veľmi presvedčivo šírilo teóriu, podľa ktorej by sa človek po smrti mal zamraziť do tej doby, kým ľudstvo neobjaví liek na starnutie. Pokojne aj na stáročia. Na jeho čele stál Robert Nelson, píše portál Allthatinteresting.

Vyhliadky na nesmrteľnosť

Nelson nebol žiaden vedec, nemal ani vysokú školu a živil sa ako opravár televízorov. A aj keď sa mu nepodarilo dokázať to, na čom vytrvalo pracoval, jeho príbeh by nevymyslel ani tím scenáristov.

Nelson svojho otca nikdy nepoznal. Ten jeho matku opustil ešte pred jeho narodením a z nej sa stala alkoholička. V dospelosti sa našiel v oprave televízorov a okrem toho bol posadnutý teóriou kryoniky. Zisťoval a študoval o nej všetko. Zásadný zlom nastal v roku 1962, keď sa k nemu dostala kniha od Roberta Ettingera s názvom Vyhliadka na nesmrteľnosť. Myšlienka, že by sa človek zo svojej smrti mohol prebrať v čase, keď už existuje potrebná technika, ho úplne fascinovala.

Foto: Youtube: 5engenheiros

Začal sa stretávať s ľuďmi, ktorí boli myšlienkou života v ďalekej budúcnosti rovnako nadšení. O štyri roky neskôr sa dokonca dostal na čelo ich hnutia a stretol sa aj so svojim hrdinom, autorom knihy Ettingerom. „Myslel som si, že ma tam ani nepustia, pretože nie som vedec. Vošiel som dnu a zvolili ma za prezidenta,“ spomínal Nelson v rozhovore v roku 2008 pre The American Life.

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 3

Už ste čítali?