Diváci na štadióne plakali, dodnes skandujú jeho meno. Pred 10 rokmi zahynul hokejový kráľ Paľo Demitra

Diváci v hale plakali a zápas v priebehu prvej tretiny prerušili. Dohral sa až neskôr. "Po rýchlom prerokovaní situácie s oboma mužstvami sme sa rozhodli zápas ukončiť. Každý má v tíme Jaroslavľu niekoho blízkeho, kamaráta. Nikto si nevie predstaviť, ako by tento zápas mohol pokračovať a ako by sa dalo tešiť z víťazstva," uviedol šéf ligy a následne vyhlásil minútu ticha za zosnulých.

Demitra počas bohatej kariéry zažil množstvo hokejových úspechov, ale fanúšikovia a hokejová verejnosť si ho pamätajú aj pre okamihy smútku a dojatia. Najviac asi vtedy, keď sa definitívne lúčil s reprezentačným dresom 9. mája 2011 po zápase v Bratislave na MS proti Dánsku. O štyri mesiace neskôr plakalo za ním Slovensko i kus hokejového sveta. Pri leteckom nešťastí zahynul príkladný športovec a otec dvoch malých detí.

Momenty, ktoré dokazujú jeho veľké srdce

Pavol Demitra sa narodil 29. novembra 1974 v Dubnici nad Váhom. V tamojšom klube z neho vyrástol komplexný hokejista. Profesionálnu kariéru začal v Dukle Trenčín v sezóne 1992/93, čo bol posledný ročník najvyššej česko-slovenskej súťaže. Hneď po nej odišiel do NHL, keď ho v roku 1993 draftovala Ottawa v 9. kole z 227. pozície. Cesta v profilige sa pre neho nezačala príliš sľubne, v prvých troch sezónach odohral za Senators zhruba iba pätinu zápasov. Po výmene do St. Louis sa však vypracoval na lídra tímu a v drese Blues pôsobil až do roku 2004. V klube spolu so svojimi krajanmi Michalom Handzušom a Ľubošom Bartečkom vytvorili takzvanú Slovak line. Potom vystriedal tímy Los Angeles Kings, Minnesotu Wild a Vancouver Canucks. Celkovo v NHL odohral v základnej časti 848 zápasov s bilanciou 768 bodov (304 gólov + 464 asistencií), v play off nazbieral v 94 dueloch 59 bodov (23+36). V roku 2000 dostal prestížnu cenu Lady Byng Trophy pre džentlmenstvo a športový prístup.

K oceneniu sa viaže aj moment, ktorý dokazuje jeho veľké srdce. V záverečnom zápase sezóny 1998/99 sa niekoľko sekúnd pred koncom, pri súperovej hre bez brankára, rútil so Scottom Youngom k prázdnej bránke Los Angeles. Gól by mu zabezpečil 90. bod a tímu prémiu 500.000 amerických dolárov. Demitra ale prihral Youngovi, ktorému by jeho 25. presný zásah priniesol 300.000 amerických dolárov. Strelu Younga však zablokoval obranca Jaroslav Modrý a tak sa z prémie netešil nikto.

Zlatý puk a šibalský gól

V roku 2010 sa rozhodol prijať ponuku ruského klubu Lokomotiv Jaroslavľ. V KHL žiaril, v základnej časti mal v 54 zápasoch 61 bodov (18+43), v 18 dueloch vyraďovačky dal 6 gólov, pri 15 asistoval a rekordná bodovacia séria tretieho najproduktívnejšieho muža play off priviedla mužstvo až do semifinále súťaže. Po tejto sezóne aj kvôli rodine uvažoval o konci športovej kariéry, ale podpísal zmluvu aj na ďalší ročník 2011/2012, v ktorom si však kvôli tragickej udalosti už nezahral.

Bol aj príkladný reprezentant a v roku 1999 sa stal absolútnym víťazom ankety Zlatý puk pre najlepšieho slovenského hokejistu. Slovensko reprezentoval na MS v rokoch 1996, 2003 (bronz), 2004, 2005, 2007 a 2011. Predstavil sa aj na ZOH 2002 v Salt Lake City, na ZOH 2006 v Turíne a na ZOH 2010 vo Vancouveri. Slovenské farby hájil aj na Svetovom pohári v rokoch 1996 a 2004.

Na bronzových MS 2003 v Helsinkách v pamätiach fanúšikov utkvel najmä jeho šibalský gól v súboji o 3. miesto, ktorý dal českému brankárovi Tomášovi Vokounovi. Nezabudnuteľný je aj jeho samostatný nájazd do siete Iľju Bryzgalova v dueli s Ruskom na ZOH 2010 vo Vancouveri, kde sa stal najproduktívnejším hráčom a zároveň členom All-Stars tímu turnaja.

V 38. minúte štadión skanduje jeho meno

Vedenie Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) uviedlo 20. apríla 2012 pred duelom národného tímu s Českom bývalého dlhoročného reprezentanta a kapitána z MS 2011 v Bratislave do Siene slávy in memoriam. Pred úvodným buly sa na štadióne Ondreja Nepelu odohral krátky slávnostný ceremoniál, počas ktorého prevzala slávnostný dres a certifikát Demitrova manželka Majka. Z rúk prezidenta SZĽH Igora Nemečka a generálneho manažéra Otta Sýkoru dostala aj kyticu vytvorenú z 38 červených ruží. Dojímavú rozlúčku s legendárnym útočníkom podčiarkol krátky zostrih jeho najslávnejších momentov na svetelnej kocke. Na jeho počesť po ňom pomenovali základnú školu v Dubnici nad Váhom a v Trenčíne hokejový štadión. O Demitrovi, hráčovi s číslom 38 na drese, vznikol aj dokumentárny film 38 - Filmová pocta hokejovej legende.

Demitrovou srdcovkou bola trenčianska Dukla a po skončení kariéry sa chcel v tomto klube venovať mládeži. V Trenčíne si fanúšikovia pravidelne pripomínajú tohto úspešného hokejistu aj tradičným rituálom. V každom zápase Dukly v 38. minúte štadión zborovo skanduje jeho meno.