Zamkovský postavil chatu, na ktorej ukrýval rodiny partizánov. Komunisti ho po vojne z Tatier vyhnali
Kvôli tomu, že chcel v Tatrách podnikať, sa stal nepriateľom štátu.
Vysoké Tatry – V ústí Malej studenej doliny, pod Lomnickým hrebeňom, stojí dnes už kultová Zamkovského chata, ktorú pozná každý správny Tatranec. Dnes už len málokto vie, že ide o jedinú tatranskú chatu, ktorá nesie pomenovanie po svojom staviteľovi – Štefanovi Zamkovskom.
Chatár a veľký milovník Vysokých Tatier sa podľa životopisca Ivana Bohuša narodil v roku 1907 v Levoči. Tam sa v mladosti vyučil za fotografa, no oveľa radšej sa túlal po blízkych Levočských vrchoch či Slovenskom raji. Ako fotograf sa v Levoči nedokázal zamestnať a vo vlastnom ateliéri by sa nedokázal uživiť. Ako 18-ročný teda opustil rodnú Levoču a vybral sa do Vysokých Tatier, kde začal pracovať ako vysokohorský nosič na Zbojníckej a Téryho chate.
Láska na prvý pohľad
Vynikal svojou poctivosťou aj vytrvalosťou a za pár rokov nadobudol povesť najlepšieho slovenského horolezca s množstvom letných i zimných prvovýstupov s vysokým stupňom obťažnosti. Okrem toho sa stal horským záchranárom a horským vodcom, ktorého robil úplne zadarmo. Vďaka týmto všetkým schopnostiam ho Klub československých turistov poveril v roku 1936 spravovaním Téryho chaty.
Práve tam sa spoznal s českou turistkou Ludmilou Lukášovou, ktorá prišla do Tatier na pár dňový výlet z Prahy. Za pár chvíľ sa podľa Hinking do seba zamilovali tak intenzívne, že Ludmila sa do Prahy viac nevrátila a ostala žiť na Téryho chate až do roku 1942, kedy sa so Zamkovským rozhodli, že si v Tatrách postavia vlastnú chatu. Z celých Vysokých Tatier si najviac zamiloval Malú Studenú dolinu, kde postavil základy budúcej Zamkovského chaty.
Svojich prvých návštevníkov chata privítala už v roku 1943. Vďaka atmosfére, zvláštnemu kúzlu, ktoré manželia Zamkovskí dokázali vytvoriť a vďaka kvalite služieb a prijateľnej cene, bolo v chate vždy živo. Chata nemala oficiálny názov, ale z atmosféry, ktorú manželia vytvárali svojou srdečnosťou a z povesti Štefana Zamkovského, špičkového tatranského horolezca, vynikajúceho horského vodcu a obetavého záchrancu, prirodzene vyplývalo, že ju nik nepoznal ináč než Zamkovského chatu alebo hovorovo – Zamku.
