Dobré noviny
Predtým než prišla do Európy, ľudia boli väčšinou stále pripití. Káva zmenila smerovanie celého ľudstva
Simona Gálová
Simona Gálová

Predtým než prišla do Európy, ľudia boli väčšinou stále pripití. Káva zmenila smerovanie celého ľudstva

Ilustratívna fotografia
Ilustratívna fotografia — Foto: Wikimedia; Pexels

Odborník na farmakológiu rastlín vysvetľuje, aký vplyv má káva nie len na telo, ale na celú spoločnosť.

Až 90 % dospelých ľudí na svete konzumuje nejakú formu kofeínu každý deň, čo z neho robí najpoužívanejšiu psychoaktívnu drogu na Zemi. V porovnaní s inými nápojmi, je káva relatívnym nováčikom, hovorí vo videu najpredávanejší autor kníh o farmakológií rastlín Michael Pollan.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Coffee Room Anapa (@coffee_room_anapa)

Z Afriky, cez Blízky východ až na Západ, sa začala šíriť pomaly pred niekoľkými storočiami. „Predtým, ako sa káva dostala do Európy, ľudia boli väčšinu dňa opití, alebo aspoň pripitý. Alkohol si dávali už k raňajkám, pretože voda bola kontaminovaná rôznymi chorobami. Alkohol vďaka procesu kvasenia zabil veľa mikróbov, a tak bolo jeho pitie bezpečnejšie,“ prezradil Pollan.

Ľudia si však začali všímať, že kvôli alkoholu sú menej racionálni a nemajú toľko energie. To zmenila konzumácia kávy, spolu s čajom a čokoládou, pretože všetky tri prísady obsahujú kofeín. V 17. storočí začali najmä v Benátkach a Londýne vznikať prvé kaviarne a čajovne, v ktorých sa schádzali spisovatelia či vedci. „Isaac Newton bol veľkým fanúšikom kávy, Voltaire, postava osvietenstva, vypil 72 šálok denne,“ prezradil Pollan.

Najlacnejšie univerzity

V kaviarňach zákazníci zaplatili za šálku kávy iba cent, ale informácie vo forme novín, kníh, časopisov a rozhovorov boli bezplatné. Preto sa kaviarne začali označovať aj ako penny univerzity, kde ak človek chcel, získal za málo peňazí množstvo informácií.

Časť 1 / 2

Už ste čítali?