Dobré noviny
Prišla o syna, keď zomrel pri „hre na udusenie“. Dnes pomáha rodičom rozumieť nástrahám internetu
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Prišla o syna, keď zomrel pri „hre na udusenie“. Dnes pomáha rodičom rozumieť nástrahám internetu

— Foto: Reprofoto: FOX News, archív Judy Rogg

Deti a mladiství ešte nedokážu zhodnotiť následky svojich činov.

Kalifornia – Erik Robinson bol šťastný 12 ročný chlapec. Darilo sa mu v škole, v športe, bol náruživým skautom. Pred 11 rokmi prišiel domov zo školy a začal si robiť domáce úlohy. Ukázalo sa však, že okrem školských povinností, experimentov s hrou, ktorú mladí volali „hrou na udusenie.“ Jej cieľom je obmedziť prietok krvi do mozgu až do takmer úplnej straty vedomia. Deti a dospievajúci takýmto spôsobom chcú zažiť zmenený stav, píše FOX News. Erika našli uduseného na tyči medzi kuchyňou a obývačkou. Vzali ho do nemocnice, ale zachrániť sa ho nepodarilo. Polícia im oznámila, že ich syn sa zrejme pokúšal o túto hru. „Vedeli sme, že to nebola samovražda, ale zbláznili ste sa? Je príliš múdry na to, aby urobil takúto hlúposť!“ znela prvá reakcia mamy. Narozdiel od samovraždy obesením je v tomto prípade obeť spojená so zemou. Erikova matka Judy odvtedy zasvätila život osvete medzi deťmi aj rodičmi. Jej syn síce nevyrastal v ére sociálnych sietí, no dnes sa k podobným výzvam deti dostanú oveľa jednoduchšie.

Polícia prehľadala počítač a nenašla žiadne stopy po tom, že by Erik pozeral videá o hre na udusenie. Spolužiakom však deň pred nehodou o hre hovoril na školskom dvore. Judy spoločne s odborníkmi od tej doby podrobne mapujú sociálne siete, zverejnené videá s obdobnou „výzvou o stratu vedomia“ nahlasujú správcom. Zistili, že deti, ktoré sa do danej výzvy zapájajú, sú väčšinou vo veku 9 až 16 rokov.

Nemajú schopnosť pozerať do budúcna

Kognitívny neurovedec David Diamond pre Fox News vysvetlil, že nie je nič nezvyčajné, ak takýmto výzvam mladiství podľahnú. „Nie je to hlúposť. Je to tým, že deti a mladí ľudia majú mozog len čiastočne vyvinutý. Chýba im schopnosť pozerať sa do budúcna, čo je to, čo robí frontálna kôra. Nevedia zhodnotiť následky svojich činov,“ hovorí neurovedec. Judy spolu s terapeutmi pripravilo materiály, ktoré distribuujú do škôl aj k rodičom. Zhrnuli ich všetky riziká a dôsledky výziev k strate vedomia. Mladí si totiž po zhliadnutí videa na sociálnej siete myslia, že je to úplne bezpečné. Hľadajú vzrušenie, hľadajú záplavu dopamínu. Neuvedomujú si, že aj pomerne krátka doba bez prístupu kyslíka do mozgu, môže mať pre ne fatálne následky.

Pomoc rodičov

Čo teda môžu rodičia urobiť viac, aby sa o sledovaní podobných výziev dozvedeli skôr? Doktorka Stephanie Samar vysvetlila, že pre deti je nesmierne dôležité byť v skupine rovesníkov a nebyť z nej vyčlenení. „Online svet môže byť pre ne veľký a vplyvný. Môžu sa ľahko dištancovať od rodiny, priateľov a celkového systému podpory,“ hovorí. Rodičia podľa nej môžu so svojimi deťmi vytvoriť spoločné konverzácie, v ktorých by deti otvorene mohli hovoriť o tom, čo na internete videli.

Ak dieťa trávi na internete očividne veľa času, treba sa ho opýtať, čo tam robí. Namiesto dirigovania musia dostať príležitosť rozprávať. „Čím viac to bude o vašej zvedavosti a nie o súdení, tým viac pochopíte, prečo to vaše dieťa zaujíma,“ vysvetľuje. K deťom treba prísť s otvorenou mysľou. Snažiť sa pochopiť, prečo sú pre ne sociálne siete dôležité. Rodičia by im mali pripomínať, že realita a sociálne siete sú dva odlišné svety a videá nemusia byť skutočnosťou. Odborníci tiež odporúčajú dohodnúť si čas, kedy sa technológie môžu používať. O nástrahách internetu s nimi treba vždy postupne hovoriť s ohľadom na ich vek.            

 

Už ste čítali?