Ľudia jej vravia, že nevyzerá veľmi „slepo“. Zlatá paralympijská plavkyňa búra všetky mýty o nevidiacich
Silu bojovať, aj napriek strate zraku, získala vďaka športu a svojmu vodiacemu psovi Radarovi.
Tokio – Anastasia Pagonis je v mnohých smeroch obyčajnou tínedžerkou. Miluje módu, na TikToku pridáva veselé videá, no okrem toho má hobby, ktoré ju prinieslo až na paralympijské hry do Tokia. Práve tam sa v posledný augustový víkend stala zlatou nevidiacou medailistkou v plávaní voľným štýlom na štyristo metrov. Svojím výkonom podľa CNN prekonala svetový rekord, vďaka ktorému sa stala novou nádejnou hviezdou paralympijského plávania.
Patagonis začala svoj zrak strácať kvôli autoimunitnému ochoreniu, keď mala jedenásť rokov. O tri roky neskôr už nevidela vôbec. Strata zraku spôsobila nie len fyzickú tmu, ale najmä tú emocionálnu. Začala trpieť depresiou, postraumatickým syndrómom – úplne prestala jesť a celé dni len spala. „Bol to každodenný boj. Niekoľko mesiacov sme sa snažili, aby denne vypila aspoň jedno smoothie,“ prezradila pre Team USA mama Stacey.
Vo vode sa spolieha na seba
Rodičia sa jej snažili pomôcť terapiami u psychológia aj jogovou terapiou, no nič nezaberalo. Jedného dňa sa Anastasia rozhodla, že by chcela vyskúšať plávanie, no ani to nedopadlo dobre. „V bazéne začala hystericky plakať, pretože sa nedokázala pohybovať bez toho, aby nenarážala,“ spomínala Stacey, ktorá sa spojila s trénerom Marcom Daninim. Ten predtým nikdy nevidiaceho plavca netrénoval. Výzvu však prijal so všetkou vážnosťou – nasadil si zatemňovacie okuliare a zisťoval, ako bude Anastasiu učiť. Vďaka plávaniu tínedžerka získala nezávislosť, o ktorej už ani nesnívala. „Keď skočím do vody, vtedy sa cítim naozaj slobodná. Je to moje šťastné miesto. Keď som mimo vody, vždy sa musím na niekoho spoľahnúť,“ prezradila pre CNN.
Jej novými očami sa stal pes
Tesne pred vypuknutím pandémie stihla vtedy 16-ročná Anastázia získať dve zlaté medaily z paramajstrovstiev sveta v plávaní. Počas pandémie sa jej o negatívne myšlienky postaral vodiaci pes Radar, vďaka ktorému sa dokáže pohybovať bez väčších problémov. „Ak mu poviem, aby našiel výťah, zavedie ma k nemu. Ak by som ho nemala, kĺzala by som sa popri stene a narážala by som do hromady vecí a bez cudzej pomoci by som nemala šancu. Radar je mojimi novými očami,“ prezradila pre Today.
Ešte predtým ako sa stala zlatou medailistkou bola Patagonis hviezdou na sociálnych sieťach, kde zdieľa poučné videá o tom, ako dokáže plávať bez toho, aby narazila do steny pred sebou, ako sa dokáže naučiť tanečnú choreografiu aj keď ju nevidí, či ako sa dokáže nalíčiť bez cudzej pomoci. „Toto je slepota. Chcem, aby ľudia vďaka mojím videám vedeli, že slepota nie je len nosenie slnečných okuliarov a beznádej. Zároveň chcem nevidiacim dokázať, že v tom nie sú sami,“ dodala Patagonis, ktorú vie najviac nahnevať veta, že nevyzerá veľmi „slepo“. „Ako vyzerá slepý? Je mi ľúto, že stále existujú stereotypné predstavy o nevidiacich. Ľudia si myslia, že sa sami nedokážeme nalíčiť, učesať sa ani to, že môžeme byť profesionálnymi športovcami. Chcem im ukázať, že to všetko dokážeme,“ uzavrela pre Olympics.
