Partizán Otto Šimko musel zastreliť nacistu: Výstrel z mojej pušky po tomto jeho vyznaní šiel omnoho ľahšie
Pri príležitosti osláv Slovenského národného povstania si pripomíname životné príbehy jeho účastníkov.
Bratislava/Topoľčany - Partizán Otto Šimko sa narodil 1. júna 1924 v Topoľčanoch do rodiny uznávaného advokáta a sudcu. Jeho otec bol chvíľu po synovom narodení preložený do Nových Zámkov a neskôr do Nitry. Na detstvo spomína Otto v tom najlepšom svetle, pamätá si ho ako šťastné obdobie.
„Bolo to obdobie, keď sa už Československá republika zotavila z následkov prvej svetovej vojny a nastával určitý rozmach. Slovensko vtedy aj vďaka pomoci z Čiech veľmi rýchlo napredovalo. Nitra bola veľmi tolerantné mesto. Bývali sme vo štvrti, kde sme boli jediní Židia. S ostatnými chlapcami zo štvrte sme hrávali futbal, naproti nášmu domu sídlili františkáni, s ktorými sme veľmi dobre vychádzali, a ich gvardiánovi som často kýval do okna. “ Otto Šimko
Jeho vážený otec bol po vzniku Československa mimoriadne politicky aktívny – zakladal národnú radu v Topoľčanoch a neskôr sa aktívne zúčastňoval aj v sociálnej demokracii. „Môj otec bol predprevratový Slovák, tak trochu výnimka medzi vtedajším židovským obyvateľstvom a svoje slovenské vlastenectvo prenášal aj na mňa.“
Z jeho kamarátov odrazu boli nepriatelia
Šťastný a bezstarostný život rodiny prerušilo vyhlásenie autonómie Slovenka, kedy sa na našom území začal plíživo presadzovať antisemitizmus. Zlom nastal v roku 1939, kedy bolo Slovensko vyhlásené za samostatný štát. Otto si na toto obdobie spomína ako na časy plné eufórie a nadšenia. Zároveň však dodáva, ako tento štát vlastne vznikol: „Tá radosť z toho, že konečne máme Slovenský štát a sme slobodní, bola eufória zo slobody len v úvodzovkách. Teraz už dobre vieme, ako ten štát vznikol, že to bolo Hitlerovo dielo v jeho pláne rozbitia Československa,“ pripomína.
Prehnané nadšenie čoskoro vystriedal strach, nerovnosť a prenasledovanie židovských spoluobčanov. „Musíte pochopiť, ako taký 15-ročný chlapec toto všetko vnímal. Mal som svojich kamarátov Nežidov, a naraz sa na mňa začali pozerať ako na nepriateľa. Šiel som po ulici a videl tam nadpisy: ,Žid je váš nepriateľ!´, ,Nekupujte u Židov!´ Potom prišlo schválenie Židovského kódexu, ktorým sa postavenie Židov uznalo ako vyčlenenie menejcenných, a tieto opatrenia sa už týkali každého.“
Článok pokračuje na ďalšej strane:
