Granáty nosili partizánom v detskej kolíske. Moja puberta bola nenávisť voči Hitlerovi, spomína Anna
Anna Bergerová mala počas Slovenského národného povstania len 16 rokov, no bola dôležitou súčasťou partizánskej skupiny.
Desaťročná Anna Bergerová sa 1. septembra 1939 chystala do školy, tak ako v každý iný bežný deň. Napadnutím Poľska sa však začala druhá svetová vojna, ktorá zmenila život každého, aj jej. V ten deň Nemci podľa Pamäte národa napadli aj Anninu rodnú obec Habura na východnom Slovensku, tesne pri hraniciach s Poľskom.
Tam žila Anna sama s mamou Júliou. Jej otec odišiel pracovať do Ameriky a dcéra ho nikdy viac nestretla. Najstaršia sestra Mária sa vydala a v dome už tiež nebývala. Z domova musel utiecť aj Annin brat Vasiľ, ktorý odmietal bojovať po boku Nemcov. Za tento postoj bol odsúdený na trest smrti, no podarilo sa mu utiecť do Čiech, kde sa vyučil za pekára a ilegálne pôsobil v protifašistickom odboji, ku ktorému sa pripojil aj ďalší brat Ivan.
Za slobodu položiť aj život
V malej rusínskej obci ľudia žili veľmi skromne, no vzájomne si vždy pomáhali. „Žilo sa v chudobe, ale vo veľkej duševnej pohode,“ spomínala Anna na obec, v ktorej si ľudia vždy radi spievali. Kvôli chudobe odchádzali muži za prácou do zahraničia rovnako ako Annin otec. „Mala som veľké ideály a predstavovala som si, že v Rusku je dostatok jedla, práce a všetci sú si rovní. Aj život by som obetovala, len aby aj u nás bolo tak dobre a aby sme boli slobodní,“ prezradila pre Pamäť národa.
Keď prišli do dediny Nemci s tankami a zbraňami, k miestnym sa správali bezočivo a neľudsky. Rovnako sa správali aj pri náletoch, keď sa dedinčania skrývali v pivniciach. „Povyťahovali nás z našich pivníc a sami sa schovali. Oni takí hrdinovia a báli sa o svoje životy,“ spomínala na bezočivých Nemcov. Vtedy voči nim pocítila obrovskú nenávisť, ktorej sa nezbavila do dnešných dní. „Moja puberta bola nenávisť voči Hitlerovi, snaha, aby bol koniec vojny a my slobodní,“ dodala.
