Archeológ Branislav Kovár o zánikoch spoločností: Prežili tie civilizácie, ktoré si uvedomili, kde je problém
Napísal knihy o kolapsoch spoločností a o epidémiách v ľudských dejinách. Známy slovenský archeológ hovorí aj o tom, čo nám tieto udalosti môžu povedať o dnešku.
"Nikdy to nie je úplne totožné, každý zánik je iný. Každá ľudská spoločnosť, každá civilizácia, ktorá skolabovala, mala svoje problémy, ktoré spôsobili zánik. Niektoré faktory sa síce prekrývali, ale nikde to nebolo úplne totožné. Jeden faktor však dominuje: prežili to tie spoločnosti, ktorých elity si uvedomili, kde je problém. A to bolo často komplikované," zdôrazňuje Kovár.
Problémy totiž často spôsobovali veci, ktoré predtým fungovali. Dobrým príkladom je Rímska ríša a jej mocná armáda, ktorá ju doviedla na vrchol, ale zrazu začala byť enormnou záťažou. V neposlednom rade civilizácie potrebovali aj dávku šťastia. Elity mnohokrát len znásobovali problémy civilizácií. "Práve pred krízou pozorujeme najväčšie stavanie chrámov, najbohatšie hroby. Vidíme, že život elít je ešte luxusnejší. Akoby chceli ukázať, že stále majú situáciu pod kontrolou," hovorí archeológ. Otázkou je, či elity vedeli, že kolaps je blízko. Niekedy to mohli tušiť, inokedy žili v sladkej nevedomosti. Vybadať a odvrátiť hrozbu kolapsu mohlo byť v minulosti ešte ťažšie, ako je to dnes. Kovár použil aj príklad z dneška. Pred Arabskou jarou, teda vlnou revolúcií, ktorá v rokoch 2010-2011 doslova zmietla niekoľko režimov, niektoré vlády tušili, čo hrozí. Ale zabrániť tomu nedokázali.
Najtypickejší príklad kolapsu? Zánik Ríma
Najtypickejší príklad kolapsu je rozdelenie Rímskej ríše a zánik jej západnej časti. Čo sa tam vlastne stalo? Ríša mala obrovské množstvo problémov a armáda, ktorá slúžila k expanzii Rimanov, sa im prestala vyplácať. Postupne už nebolo bohatých susedov, ktorých bolo možné dobýjať. Zostali len chudobní, ale nebezpeční barbari a ríše, ktoré boli veľmi vzdialené.
Légie bojovali najlepšie pro mori, kde sa im loďami ľahko privážali zásoby. Vnútrozemie, napríklad na území Germánov, bolo veľkým problémom. Armáda bola čoraz drahšia a nevyspytateľnejšia, v neskorších obdobiach často zasahovala do výberu cisárov. Problémom bolo aj znižovanie hodnoty mincí, do ktorých si cisári zvykli často pridávať iné kovy ako je zlato a striebro. Obrovským problémom boli epidémie. Kovár vyzdvihol dve, mimoriadne zničujúce: Antonínovský mor a Cypriánov mor, ktoré ríšu takmer položili. Kresťanstvo, ktoré sa po začiatku nášho letopočtu začalo šíriť Rímskou ríšou, na ňu pôsobilo aj negatívne aj pozitívne.
