Dobré noviny
Učia bicyklovať ženy, ktorým to v domovských krajinách zakazovali: Za dve hodiny im môžeme zmeniť život
Simona Gálová
Simona Gálová

Učia bicyklovať ženy, ktorým to v domovských krajinách zakazovali: Za dve hodiny im môžeme zmeniť život

Vo svojich rodných krajinách mali cyklistiku zakázanú. Utečenky na bicykli prvýkrát sedeli v Nemecku.
Vo svojich rodných krajinách mali cyklistiku zakázanú. Utečenky na bicykli prvýkrát sedeli v Nemecku. — Foto: Instagram - @sgalpin74, @bikeygee

V konzervatívnych krajinách je ženská cyklistika prejavom príliš veľkej nezávislosti. Zakazujú ju.

Bratislava/Berlín – Pamätáte si ten pocit, keď ste prvýkrát išli na bicykli úplne sami? Vzrušenie z jazdy, z toho, že ste našli rovnováhu, náhla istota v rukách i nohách a pocit, že všetky cesty ležia pred vami. Nie každý má to šťastie. V niektorých častiach sveta ako je Irán, Sýria či Afganistan majú ženy dodnes zakázané bicyklovať. „V mojej krajine som nemohla jazdiť na bicykli. Ženy to jednoducho nesmeli,“ prezradila pre Bike Citizens Afganka Roqiya. Ženy cyklistky sú podľa NPR v týchto konzervatívnych krajinách považované za nedôstojné, pretože jazda na bicykli im dáva príliš veľkú nezávislosť.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa #BIKEYGEES (@bikeygees)

Jazda, ktorá mení život

Keď prišla Roqiya do Nemecka, všimla si, že na bicykloch sedia aj ženy, a preto sa rozhodla, že sa to naučí aj ona. Na pomoc jej prišla nezisková organizácia Bikeygees, ktorá učí utečenky z Iránu, Iraku, Afganistanu a Sýrie, ako jazdiť na bicykli. Program vznikol v roku 2015 počas migračnej vlny, keď do Nemecka prišlo niekoľko tisíc sýrskych utečencov. Berlínčania sa vtedy rozhodli prijať koncept s názvom Wilkommenskultur alebo „kultúra vítania“, aby privítali prichádzajúcich utečencov a pomohli im začleniť sa do spoločnosti.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa #BIKEYGEES (@bikeygees)

Sýrska právnička a aktivistka Joumana Seif si spomína, ako sa v 11 rokoch posadila na bicykel v hlavnom meste Damask. Vtedy pochopila, že pre dievčatá a chlapcov platia iné pravidlá. „Pre okoloidúcich a dokonca aj pre deti, ktoré sa na mňa pozerali, bolo šokujúce, že na bicykli sedí dievča. Jednoducho to nebolo v našej kultúre,“ prezradila pre NPR. Nemecká neziskovka ponúka pre ženy bezplatné hodiny jazdenia päť dní v týždni v pätnástich lokalitách v Berlíne a Brandenbursku. Od začiatku naučili jazdiť na bicykli viac ako tisíc žien a dievčat. „Žene môžeme zmeniť život za dve hodiny. Je to skutočne magické,“ povedala zakladateľka iniciatívy Annette Krüger.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Shannon Galpin (she/her) (@sgalpin74)

Bicykel – symbol pokroku

Utečenkyne sa naučia nie len jazdiť, ale aj opraviť si bicykel. To všetko podľa Krüger vzbudzuje pocit sebestačnosti a nezávislosti. „Tieto ženy majú veľké sny. Chcú ísť von, pracovať, vyjadriť svoje nápady, nie nápady manžela, brata alebo otca. Tiež pochádzam z afganskej rodiny a viem, aké je to ťažké. Kedykoľvek ale vidím jazdiť ženu na bicykli, hovorím si – chvalabohu, že sú tu,“ povedala pre Guardian Kábulčanka Morvarid, ktorá sa v Berlíne naučila bicyklovať a teraz učí ostatné utečenky.

V Afganistane sa stal bicykel v posledných rokoch symbolom pokroku. Americká aktivistka Shannon Galpin viac ako desať rokov podporovala ženskú cyklistiku v krajine, v ktorej boli ženy dlhé roky na okraji spoločnosti. Po tom, čo Taliban opäť získal kontrolu nad krajinou, sa obáva o životy cyklistiek, s ktorými bola v kontakte. „Všetky cyklistky, s ktorými som komunikovala počas tejto krízy, sa pokúšajú evakuovať,“ povedala pre Bicycling.

Galpin so svojím tímom od roku 2013 pracovali na tom, aby Afganky získali svoju autonómiu a práva prostredníctvom športu. V roku 2020 bolo podľa Cycling Tips v krajine sedem ženských závodných tímov. Namiesto toho, aby Galpin ďalej pomáhala dosiahnuť slobodu ženám cez bicyklovanie, usiluje sa pomôcť tým istým ženám uniknúť z krajiny. „Cyklistika je sloboda pohybu. A tak keď hovorím o tom, že bicykle sú nástrojom sociálnej spravodlivosti, pozerám sa priamo na afganské ženy, pozerám sa na ženy, ktoré používajú bicykle, aby spochybnili rodovú bariéru, aby mali rovnakú slobodu mobility, akú majú ich otcovia a bratia,“ dodala na záver.

Už ste čítali?