Dobré noviny
Raz si vypil a rozhodol sa, že začne pestovať ryžu: Nikto mi neveril. Moja žena chcela, aby som vytriezvel
Lucia Lukušová
Lucia Lukušová

Raz si vypil a rozhodol sa, že začne pestovať ryžu: Nikto mi neveril. Moja žena chcela, aby som vytriezvel

Franz Fuchs s manželkou na svojom ryžovom políčku
Franz Fuchs s manželkou na svojom ryžovom políčku — Foto: archív Franza Fuchsa

Pečené kura s ryžou je najobľúbenejšie jedlo Franza Fuchsa. A keďže mäso kupoval od lokálneho chovateľa, povedal si, že ryžu si vypestuje sám.

Rakúšan Franz Fuchs sa pre poľnohospodárstvo doslova narodil. Už ako malého ho fascinoval každý traktor či kombajn, ktorý prešiel dedinou Pölten. Keď ho otec, mimochodom tiež farmár, prvý raz posadil do veľkého poľnohospodárska stroja, v noci ani nemohol zaspať. A rovnako nadšené pocity prežíval, keď prvý raz ochutnal svoju vlastnoručne vypestovanú ryžu. Cesta k nej ale nebola až taká jednoduchá, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Za všetko môže víno

Za všetko vraj môže víno. Veľa vína. Dolná časť rakúskeho regiónu Štajersko je známa bielym suchým Tramínom. Štajerčania sa domnievajú, že je najlepšie na svete. Pred desiatimi rokmi, keď už mal Franc čo to v jeden večer odpité, dostal chuť na pečené kura a ryžu. A tak začal pátrať po tom, ako by sa zo sna stala realita. „Našiel som pestovateľov ryže vo Švajčiarsku i v Taliansku v oblastiach, ktoré sú klimaticky podobné Štajersku. Spojil som sa s nimi, dohodol si stretnutie a vypytoval sa na všetko, čo chceli prezradiť. Domov som sa vrátil plný informácií, a tak som si povedal, že idem do toho,“ hovorí o začiatkoch a zároveň sa smeje pri spomienke na to, ako sa s novým nápadom zveril manželke, rodičom i kamarátom. „Žena mi uverila až po dvoch dňoch. Najskôr si myslela, že to je len žart a mám vytriezvieť z alkoholu i z tejto predstavy. Kamaráti si tiež búchali na čelo a rodičom trvalo viac ako päť rokov, kým ma pochválili, že išlo o správne rozhodnutie.“

kombajn na ryžovom políčku
kombajn na ryžovom políčku Foto: archív Franza Fuchsa

Aby všetci Štajerčania jedli moju ryžu

Prvé priesady ryže si priniesol z Talianska a zasadil ich na ploche tridsiatich árov. Tri roky z nich nemal ani zrnko ryže. Optimizmus ho však neopúšťal a veril, že raz sa to predsa musí podariť. „Najskôr som ich zasadil v nesprávnom čase, potom zas bolo málo dažďa, tretí rok zas pršalo príliš veľa. Až v roku 2014 som pozbieral prvú úrodu, čiže asi päťdesiat kíl. Po tom, čo som žatvu odviezol do Talianska, aby ju vyčistili a spracovali na konzum, domov som odchádzal len s asi dvadsiatimi piatimi kilami bielych zŕn,“ žiari ešte aj dnes, keď si na tento okamih spomenie. Pocity, ktoré mal, keď ju prvý raz ochutnal, vraj možno prirovnať k narodeniu synov. Mimochodom má ich troch. „Nevedel som sa jej dojesť. Bola skvelá!“

Toto je ryža, ktorú pestuje pán Franz
Toto je ryža, ktorú pestuje pán Franz Foto: archív Franza Fuchsa

Hoci prvú úrodu rátal len na kilá, ostatné roky jej pribudlo podstatne viac. Pred piatimi rokmi žal koncom septembra štyri tony ryže, minulý rok už ich porátal sto ton a túto jeseň očakáva ešte raz toľko. Kto má ale predstavu, že okolo obce Pölten sú kaskádovité ryžové polia a klasy sú ponorené vo vode ako kdesi v Číne, Vietname či Indonézii, mýli sa. Franz si vzhľadom na klimatické podmienky so zriedkavými zrážkami a teplými letami zvolil takzvaný suchý spôsob pestovania. To znamená, že ide o rovnaký princíp ako pri klasických obilninách, ako sú pšenica, ovos či raž. Rozdiel je len v tom, že stonky ryže sú podstatne tenšie, majú kratšie korene a vyrastú do maximálnej výšky jeden a pol metra. „Moju ryžu si záujemcovia môžu kúpiť priamo v našej farme alebo vo vybratých sieťach supermarketov v Štajersku. Do zahraničia exportujem len pre svojich priateľov. Nie je ani mojou ambíciou orientovať sa na zahraničný trh. Budem spokojný, ak sa mi podarí vyprodukovať toľko ryže, aby som pokryl záujem všetkých Štajerčanov,“ prezrádza farmár svoje plány.

Pandémia mi priniesla viac zákazníkov

Časť 1 / 2

Už ste čítali?