Promenádu v plavkách najprv zakázali, dievčatá museli byť biele. Takto začínali súťaže krásy

S plachtami aj rȍntgenom

Súťaže Miss rástli na popularite a dokonca sa špecializovali. Nešlo len o to, vybrať tú najkrajšiu v danom meste či štáte, vyberali aj ženy s najkrajšou konkrétnou časťou tela. Pri výbere Miss najkrajšie nohy finalistky zakryli plachtami tak, aby im bolo naozaj vidieť iba nohy. Súťažiace z Miss najkrajšie oči zase dostali na tvár masky s otvormi na oči. V Británii či Francúzsku boli mimoriadne populárne súťaže o najkrajšie ženské kolená. V kategórií o „najlepšie držanie tela“ sa dievčatá museli prezentovať svojimi rontgenovými zábermi chrbtice a najlepšiu zvolil tím chiropraktikov. Mnohé historické zábery dnes pôsobia až neuveriteľne.

Len pre belošky

Súťaže krásy však sprevádzal aj ďalší negatívny aspekt. Rasizmus. Ženám inej ako bielej farby pleti neumožňovali súťažiť. Afroameričania sa prvý raz na pódiu súťaže objavili v roku 1923 - v sprievodnom tanečnom vystúpení hrali otrokov. Prvá černoška súťaž vyhrala až v roku 1970. Afroameričanky si na protest začali organizovať aj vlastnú súťaž krásy.

S každou kritikou sledovanosť klesla

Kritika súťaží krásy siaha už do 60-tych rokov a je aj hlavným dôvodom toho, prečo mimoriadna popularita súťaží začala pomaly klesať. Hodnotenie žien výlučne podľa ich fyzického zjavu považujú kritici za neakceptovateľnú. Odporcom sa nepáči, že vyvíjajú na ženy tlak, aby stále viac prostriedkov smerovali do kozmetiky, oblečenia, starostlivosti o vlasy a dokonca plastickej chirurgie. Zatiaľ čo Miss America v roku 1954 mala 27 miliónov divákov, v roku 2015 už len 7 miliónov. Záujem o Americké súťaže poznačila aj odpoveď jednej z finalistiek na Miss Teen v roku 2007, ktorá na otázku, prečo toľko Američanov nevie nájsť USA na mape, odpovedala: „Osobne si myslím, že Američania to nevedia pre to, lebo niektorí z nich nemajú doma mapu. Verím, že naše vzdelávanie ako Južná Afrika a Irak, všade ako to. Verím, že oni by mali, naše vzdelávanie v Spojených štátoch by malo pomôcť Spojeným štátom, malo by pomôcť Južnej Afrike, Iraku a Ázijským krajinám, aby sme boli schopní vybudovať budúcnosť pre nás.“