Dobré noviny
Nevidiaci rezbár dokáže vyrobiť z kusu dreva majstrovské diela. O zrak prišiel pro pokuse o samovraždu
Simona Gálová
Simona Gálová

Nevidiaci rezbár dokáže vyrobiť z kusu dreva majstrovské diela. O zrak prišiel pro pokuse o samovraždu

Nevidiaci remeselník dokáže vďaka hmatu a sluchu vyrábať umelecké diela.
Nevidiaci remeselník dokáže vďaka hmatu a sluchu vyrábať umelecké diela. — Foto: Instagram - @theblindwoodsman

John Furniss oslavuje každý rok deň svojho druhého narodenia.

Washington – V skromnej dielni nevidiaci remeselník drží kúsok nespracovaného dreva. Otáča ho v rukách, aby cítil jeho tvar a váhu. Meria a značí, aj napriek tomu, že vôbec nevidí. Zapína sústruh a opatrne sa skláňa nad svojou prácou a kusu dreva dáva nový život. Ako mnohí umelci, aj on má vo svojej mysli predstavu o hotovom diele. No zatiaľ čo iní remeselníci svoje majstrovské diela uvidia, podľa Patagonie John Furniss svoju tvorbu dokáže vnímať iba očami mysle.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa John Furniss (@theblindwoodsman)

Tma ukázala svetlo

Furniss vyrastal v malom meste v Colorade, kde mal veľký problém zapadnúť medzi ostatných tínedžerov. „Cítil som, že ma žiadna skupina neprijíma,“ prezradil. Pocit izolácie ho doviedol až k tomu, že ako 16-ročný si zobral do ruky zbraň, priložil ju k hlave a stlačil spúšť. O sedem hodín neskôr ho lekári vyhlásili za živého, no nevidiaceho. „Odvtedy každý rok oslavujem svoj deň života. Deň, keď mi tma ukázala svet,“ prezradil pre Patagoniu.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa John Furniss (@theblindwoodsman)

Svetlo v jeho živote však nesvietilo dlho. V zúfalstve zo svojho hendikepu začal užívať drogy. „Zachránil ma priateľ Bud Dotson, ktorý bol o štyridsať rokov starší ako ja. Keď som si chcel dať drogy, vždy ma zobral niekde inde. Navaril mi horúcu polievku alebo dusené mäso a pozerali sme staré filmy. Staral sa o mňa, keď som to najviac potreboval,“ spomínal.

Rande na slepo

Potom prišli dlhé roky na odbornej rehabilitačnej škole, kde musel čeliť skutočnosti, že bude navždy nevidiacim. Učil sa Braillovo písmo a iné zručnosti, medzi ktoré patrilo aj spracovávanie dreva. „To mi otvorilo úplne nový svet,“ prezradil vo videu. Prvý sústruh mu kúpila jeho manželka Anni, s ktorou radi vtipkujú, že tri roky pred svadbou „randili na slepo“. „Anni je moja veľká podpora, a to nie len v živote, ale aj v práci. Radí mi, aké farebné kombinácie dreva mám zvoliť a aj keď to neprizná, viem, že na mňa dáva pri rezaní pozor,“ prezradil.

Svoju rezbársky talent ovláda hmatom a sluchom. „Na deväťdesiat percent sa orientujem podľa sluchu, nie podľa dotyku. Keď však pracujem s drevom, obráti sa to. Cítim drevo, keď ho obraciam na sústruhu a dotykom viem, ako sa mení,“ povedal pre Patagoniu. John nie len dbá na bezpečnosť pri práci, ale aj na to, aby boli jeho výrobky v súlade s ekológiou. Väčšina dreva, s ktorým pracuje, pochádza z etických zdrojov alebo z miestnej oblasti. „Výrobky konzervujem tak, aby boli bezpečné pre potraviny. Rad používam kombináciu včelieho a karnaubského vosku, pomarančového a citrónového oleja,“ prezradil.

Johnove prsty sú z práce úplne zrohovatené a už vôbec nedokáže cítiť Braillovo písmo. Aj napriek tomu vo svojej vášni mieni pokračovať. Vyrába šperkovnice, misky, ale aj kusy menšieho nábytku, ktoré si nachádzajú svojich zákazníkov. Svojím odhodlaním chce nevidiacim dať jasný odkaz: „Nikdy sa nevzdávajte. Vždy môžete nájsť spôsob, ako robiť veci, ktoré chcete. Podeľte sa o svoj hendikep s okolím a ukážte, že nie ste až tak iní.“

Už ste čítali?