Dostali nás z temnej nevedomosti, ale nešlo to hladko. Pripomíname si výročie zavedenia povinnej školy

Neboli sme vždy národom vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaných ľudí, najprv bolo treba začať od základov. Slováci, ktorí žili vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, ich dostali 11. augusta 1805, kedy bola zákonom vyhlásená povinná školská dochádzka na území monarchie. Predchádzajúce pokusy sa nepodarili, aj tento mal svojich odporcov, ktorí argumentovali najmä tým, že deti patria na pole. 

Prvý pokus 

Ak vynecháme snahy "učiteľa národov" Jána Amosa Komenského, ktorý už v 17. storočí presadzoval všeobecné vzdelávanie, prvým pokusom k všeobecnému vzdelávaniu sa stalo vyhlásenie Všeobecného školského poriadku v roku 1774. Tým sa podstatným spôsobom zmenilo školstvo v celej rakúskej monarchii. Školský systém bol do tej doby výrazne selektívny s tým, že prevažovali jeho vyššie odvetvia (univerzity, gymnázia). Cirkev si svoje "ovečky" vyberala a vzdelávala sama, pretože získanie príliš veľa vedomostí by u poddaných mohlo viesť k spochybneniu ich svetonázoru. Dôkazom pre podporu tohto tvrdenia je existencia zoznamu zakázaných kníh. 

Všeobecným školským poriadkom sa malo školstvo rozšíriť o verejné školy, ktoré by poskytovali vedomosti a základné poznatky širokým vrstvám. Dôvod, prečo mať vzdelaných poddaných, bol jednoduchý. Krajina prechádzala z feudálneho usporiadania výroby do manufaktúrnej a strojovej podoby, čo od pracovníkov vyžadovalo aspoň základné vzdelanie. Vtedajšia panovníčka Mária Terézia si bola vedomá, že ríši prospeje pracovitý robotník, ktorý vie, čo a prečo robí. 

Celibát učiteliek 

Po vydaní Všeobecného školského poriadku mohol učiteľské povolanie zastávať iba muž. Ženy (najmä manželky či dcéry učiteľov) sa v školstve uplatňovali ako "učitelkyne" ručných prác. Až po roku 1869 začali vznikať aj ženské učiteľské ústavy, na ktorých ženy mohli získať plnohodnotnú kvalifikáciu.

Ako píše portál zoommagazin.iprima.cz, aj keď mali ženy rovnakú kvalifikáciu ako muži, dostávali plat vo výške 80% platu učiteľov. Po protestoch učiteliek boli v roku 1875 ich platy doplatené do rovnakej výšky ako platy učiteľov, ale učiteľky sa nesmeli vydať - teda mohli, ale nesmeli ďalej vykonávať svoje zamestnanie.

Pre niektoré typy učiteliek platila aj povinnosť takzvaného celibátu. Museli sa venovať len svojmu povolaniu, bez akéhokoľvek prekážajúceho vedľajšieho zamestnania.

Dva tábory 

Povinná školská dochádzka má svojich odporcov aj v 21. storočí. Predtým sa argumentovalo potrebou detskej práce v rodinnom poľnohospodárstve, dnes sa argumentuje možnosťou alternatívneho vzdelávania doma.

Povinná školská dochádzka bola vyhlásená školským zákonom 11. augusta 1805, ale ani tentoraz sa nepodarilo túto povinnosť zaviesť plošne. Odhady historikov hovoria o zhruba jednej tretine detí, ktoré sa výučbe vyhýbali. Počas 20. storočia sa robili ďalšie pokusy so zavádzaním deväťročnej, osemročné aj desaťročné školskej dochádzky, vznikli osemročné gymnázia a stále sa hľadá ideálny model, ktorý by zodpovedal tempu a požiadavkám doby. A zdá sa, že ideál, či už povinný alebo nepovinný, je stále v nedohľadne.