Svoje rany po operácii si chcela skryť. Víťazka nad rakovinou dnes vie, že sú dôkazom tvrdého boja

Maryland – Claire Russel sa v roku 2015 pri lete do Washingtonu urobilo nevoľno. Po pristáti lietadla zobrali vtedy 4-ročnú Claire do nemocnice, kde sa dozvedeli zdrvujúcu správu. Testy odhalili, že na chrbtici a rebrách mala nádor, na ktorý počas letu musela vyvíjať tlak vysoká nadmorská výška. „Cesta tým lietadlom jej paradoxne zachránila život. Dovtedy sme si mysleli, že ju chrbát bolí z toho, že rastie alebo z toho, že sa presilila na gymnastike,“ povedala pre Daily Mail Michelle Russel.

Kučeravé vlasy boli preč

Nádor bol v tom čase veľký a vypĺňal priestor medzi siedmym a ôsmym rebrom a rozširoval sa až ku chrbtici. Tento rok však odvážne dievča oslavuje svoj šiesty rok bez rakoviny. K úplnému vyliečeniu však viedla vyčerpávajúca cesta, ktorou dnes inšpiruje ostatné choré deti. Tento druh rakoviny, nazývaný aj Ewingov sarkóm je spôsobený génovou mutáciou, ktorá spôsobuje, že sa škodlivé bunky formujú do nádorov okolo kostí. Tento typ rakoviny je vzácny a vyskytuje sa len u 1 % všetkých detských onkologických pacientov.

Intenzívna liečba trvala Claire viac ako rok. Musela absolvovať sedemnásť cyklov chemoterapie, v dôsledku ktorej stratila štvrtinu svojej telesnej hmotnosti. Jedným z najťažších období pre Claire bolo, keď začala prichádzať o svoje blonďavé kučery. „V jeden večer som sa musela vkradnúť do jej izby, aby som jej v spánku zvyšok vlasov ostrihala,“ povedala Russel.

Jazvy ako dôkaz

Lekárom sa podarilo zmenšiť nádor siedmimi vysokými dávkami chemoterapie. Chirurgovia nakoniec nádor odstránili a všetko sa snažili zaistiť tak, aby žiadna rakovina v tele neostala. Claire musela podstúpiť ešte desať dávok chemoterapie, kvôli ktorým boli jej kosti tak slabé, že si zlomila stehennú kosť pri obyčajnej hre. Okrem toho jej lekári museli odstrániť štyri rebrá a čas chrbtového obalu. „Chemoterapia jej spôsobovala bolesť v hrdle a ústach, kvôli čomu nechcela vôbec jesť,“ spomínala Michelle. Keď rodine oznámili, že rakovina zmizla a Claire je zdravá, bol to ich najšťastnejší deň. „Domov som si odniesla trinásťkilové klbko radosti s ranami po celom tele,“ dodala.

Keď sa Claire vrátila do školy, v jedno uponáhľané ráno jej mama Michelle povedala, aby si obliekla tielko. Dcéra to však odmietla so slovami: „V škole mi spolužiaci povedali, že by som nemala nosiť veci, cez ktoré vidieť moje jazvy.“ Mama ju musela uistiť, že tým, čím si musela prejsť, bolo desivé, ale jazvy sú dôkazom, že to zvládla. „Nepresvedčila som ju. Veľmi kvôli tomu plakala a hovorila, že chce byť normálna,“ spomínala.

Nedokonalosť je krása

Táto skúsenosť dala Michelle nápad, ako Claire a svetu ukázať, že byť krásnou neznamená byť dokonalou. „Skutočná krása je surová. Skutočná krása je malé dievča, ktoré zažilo nepredstaviteľné fyzické a emocionálne traumy a vyšlo z toho ešte silnejšie. To malé telíčko, ktoré prešlo drastickými chemoterapiami, teraz radostne tancuje. To je krása,“ zdôraznila. Tieto myšlienky začali zdieľať na Instagrame, na ktorom zdieľa cestu uzdravenia nie len počas boja s rakovinou ale aj potom. „Želám si, aby žiadne dieťa a dospelý nemali potrebu zakryť svoje jazvy. Naučme svoje deti, že nedokonalosť je krása. Statočnosť je krása. Súcit je krása,“ dodala.

Dnes má Claire desať rokov a je veselou tanečníčkou a šikovnou žiačkou. A hoc je rakovina preč, stále žije so skrutkami v chrbte, chorými obličkami a neschopnosťou rásť rovnakým tempom ako jej rovesníci. „Na tieto všetky veci sa neposťažovala ani raz. V nemocnici mala priateľov, ktorí tu už nie sú. Vie, že patrí k tým šťastnejším,“ povedala Russel. Namiesto toho, aby sa Claire sťažovala, vzala všetky svoje skúsenosti a použila ich ako svoju najhlbšiu motiváciu. „Svoju druhú šancu na život drží pevne v rukách,“ uzavrela.