Dobré noviny
Prvá Slovenka získala olympijský kov na Hitlerovej olympiáde. Fašizmu však povedala jasné nie
Simona Gálová
Simona Gálová

Prvá Slovenka získala olympijský kov na Hitlerovej olympiáde. Fašizmu však povedala jasné nie

Matylda Pálfyová, prvá Slovenka, ktorá získala olympijskú medailu.
Matylda Pálfyová, prvá Slovenka, ktorá získala olympijskú medailu. — Foto: Archív MP

Gymnastka celý svoj život zasvätila športu.

Slovensko – Gymnastka Matylda Pálfyová bola prvou ženou slovenského športu, ktorá získala na olympiáde medailu. Stalo sa tak na kontroverzných hrách v Berlíne v roku 1936, kedy sa k moci dostal Hitler, ktorý zneužil olympiádu na propagáciu fašistického režimu. Podľa vtedajších straníckych novín NSDAP nemali na hrách súťažiť Afroameričania ani Židia, Hitler však ustúpil, vďaka čomu vo výsledku Nemecko vyzeralo ako mierumilovná krajina. Aj napriek tomu fašisti zatkli všetkých Rómov, ktorí žili v Berlíne a previezli ich do koncentračného tábora. Do nemeckého olympijského tímu sa nedostali nemeckí Židia ani Rómovia. Niektorí športovci sa snažili hry bojkotovať a odmietli reprezentovať svoje krajiny. „Odmietam sa zúčastniť súťaže v zemi, ktorá bez hanby prenasleduje môj ľud,“ povedali podľa NY Times na protest rakúske plavkyne.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa aegonsniper_91s_ (@a.h.m.o.s.e)

Nadaná gymnastka

Olympiády sa však zúčastnila Matylda Pálfyová, rodáčka z Kostolian nad Hornádom, ktorá sa od svojich dvanástich rokov venovala gymnastike v Telocvičnej jednote Sokol. Podľa projektu Prvé ženy práve tam sa začala jej úspešná športová kariéra, ktorá vyvrcholila na neslávnej olympiáde. Matilda Vilma Pálfiová, ktorá si neskôr zmenila svoje meno, sa narodila v roku 1912 a ako veľmi malé dieťa sa stala polosirotou a vyrastala iba so svojím otcom. Podľa vtedajších školských záznamov bola Matylda dobrou žiačkou, no priveľa vyrušovala. Navštevovala meštiansku školu v Košiciach a aj keď bola všestranne nadaná, z telesnej výchovy mala dvojku.

Ujala sa jej preto učiteľka Marie Dvořáková, ktorá ju priviedla k láske k športu a k spevu, v ktorom vynikala. Členkou TJ Sokol sa stala až ako 12-ročná a venovala sa volejbalu, stolnému tenisu, ľahkej atletike, ale aj gymnastike. Keď prišli do Košíc gymnastické družstvá žien, ktoré predvádzali svoje schopnosti pred 10 000 divákmi, 15-ročná Matylda bola ohúrená a rozhodla sa, že svoj život zasvätí jedinému športu. Začala tvrdo trénovať a v roku 1930 sa zúčastnila svojich prvých gymnastických pretekov, kde získala bronzovú medailu.

Nespravodlivá olympiáda

Po tom, ako úspešne ukončila meštiansku školu, sa zamestnala ako korešpondentka vo Východoslovenských elektrárňach. Popri zamestnaní stále trénovala a vďaka svojej poctivosti sa dostala na preteky, v ktorých sa rozhodovalo, kto sa dostane do tímu, z ktorého sa neskôr vytvorí reprezentačný výber na olympijské hry. O Matyldinom osude rozhodla náhoda.

Portrét Matyldy Pálfyovej. — Foto: Archív MP
Gymnastka Matylda Pálfyová. — Foto: Archív MP

Umiestnila sa až na 26. mieste z 33 pretekárok, a tak nemala žiadnu šancu dostať sa do tímu. Miesto v ňom však pre služobné dôvody odmietla Kobelářová, a tak sa Matylda stala jej náhradníčkou. V tej dobe jej zomrel otec, a preto všetok svoj čas začala venovať tréningu a dva roky na sebe tvrdo pracovala. Spolu so svojím družstvom chodila na rôzne cvičenia a každé dva týždne dochádzala do Prahy a Brna na olympijskú prípravu, aj keď ešte nebolo isté, či sa dostane do reprezentácie. Matylda však nesklamala a medzi štyridsiatkou súťažiacich obsadila štvrté miesto a bola zaradená do družstva ešte vtedajšieho Československa.

Členky gymnastického družstva ČSR boli favoritkami olympiády. Ich hlavnými súperkami však boli Nemky, ktoré mali v čase silnejúceho nacionalizmu Hitlerovské Nemecka, plnú podporu rozhodcov, a preto družstvo ČSR získalo striebornú medailu. Z ôsmych československých gymnastiek mala Matylda štvrté najvyššie známky. „Podľa mojej skromnej mienky družstvo našich žien, nie preto, že i ja patrím medzi ne, zaslúžilo sa o zlatú medailu, prvú cenu. A s kľudným svedomím prehlasujem, že sme boli zaskočené celkom neoprávnene. Už počas cvičení duševným zrakom sme videli trepotať československú vlajku na stožiari víťazov, ale po odstavení slza horkosti zvlhla naše zraky,“ cituje Matyldine spomienky projekt Prvé ženy.

Časť 1 / 3

Už ste čítali?