Prvá Slovenka získala olympijský kov na Hitlerovej olympiáde. Fašizmu však povedala jasné nie

Gardistom sa otočila chrbtom

Československé gymnastky neboli jediné, ktoré vyjadrili sťažnosť. Zápasník Jozef Herda, ktorý tiež získal „len“ striebro, spomínal: „Mohla byť aj zlatá! Ale čo keď vo svete nebolo ani vtedy spravodlivosti.“ Nemecko na tejto olympiáde získalo celkom 89 medailí, zatiaľ čo druhé Spojené štáty 56 a tretie Taliansko 22. Po olympiáde si Matylda zmenila svoje meno, pretože ju Matyldou Pálfyovou začali nazývať české média. V roku 1938 na svetovom šampionáte v Prahe získala Matylda so svojím družstvom prvé miesto a medzinárodné uznanie. Po súťaži sa mohla ako prvá Slovenka v histórii tešiť z titulu majsterky sveta.

Koncom toho roku však zrušili všetky telovýchovné organizácie a jednou sa stala Hlinkova garda. Matylda, ktorá už mala skúsenosť s fašistickou propagandou na olympiáde, sa odmietla ku gardistom pridať a svoju kariéru radšej ukončila. „Uviedla, že nová Slovenská republika sa venovala iným prioritám a športovanie žien ustúpilo do úzadia. To vnímala ako veľmi zlé. Bola voči štátu dosť kritická v toto smere, pretože podľa nej ženy odsúdil do domácnosti a ich fyzické aktivity upadali,“ prezradil o nej pre Prvé ženy člen olympijského výboru Ľubomír Souček.

Nešťastný koniec

Športu sa však úplne nevzdala. Aktívne sa začala venovať kanoistike, turistike, lyžovaniu a aj jazde na koni. Okrem toho sa venovala milovanému spevu, vďaka ktorému padla do oka skladateľovi Jánovi Cikkerovi. Okrem lásky k hudbe ich spájala aj vášeň pre turistiku a lyžovanie. Ich vzťah začal byť natoľko vážny, že sa zasnúbili. Cikkerova rodina však z nádejnej nevesty nebola nadšená. Jeho matka si myslela, že kvôli športovým aktivitám Ján zabudne na hudbu a nebude viac úspešný, a preto z celej svadby zišlo.