Dobré noviny
Rozprávkar Braňo Jobus: Nabádam deti, aby si vymysleli hocičo na svete. Ak je to dobrý nápad, splní sa
Júlia Böhmová
Júlia Böhmová

Rozprávkar Braňo Jobus: Nabádam deti, aby si vymysleli hocičo na svete. Ak je to dobrý nápad, splní sa

„Celý život som túžil po tom, aby som sa živil len tým, čo ma napĺňa. Je to už siedmy rok, čo som odišiel z milovanej atómovej elektrárne. Venujem sa besedám s deťmi, rozprávkam, hudbe, koncertom. Prešlo sedem rokov a nebanujem ani sekundu,
„Celý život som túžil po tom, aby som sa živil len tým, čo ma napĺňa. Je to už siedmy rok, čo som odišiel z milovanej atómovej elektrárne. Venujem sa besedám s deťmi, rozprávkam, hudbe, koncertom. Prešlo sedem rokov a nebanujem ani sekundu," hovorí multiumelec Braňo Jobus. — Foto: archív B. Jobusa, Pexels / H. Lopes

Na besedách inšpiruje deti k tomu, aby si neustále vytvárali malé aj veľmi veľké sny. „Ak bude ich nápad dobrý, nikomu neublíži a ony spravia s láskou všetko, aby sa vyplnil, splní sa,“ hovorí pre Dobré noviny hudobník a rozprávkar Braňo Jobus.

BRATISLAVA, VRBOVÉ, 5. augusta - Po rozhovore s ním nadobudnete istotu, že všetko dobré, po čom túžite, sa vám vyplní. V každom dni a človeku vidí dobro, a to prenáša aj do svojich originálnych rozprávok. V lete mu v spolupráci s NATUR-PACK vyšla druhá rozprávková knižka spájajúca tajuplné dobrodružstvá rozprávkových bytostí a ochrany planéty, Odpadkový fantóm.

V rozhovore s Braňom Jobusom sa dozviete:

  • prečo dnes výchova detí (nie) je taká náročná ako v čase našich babičiek
  • aké zážitky by sme mali deťom dopriať cez letné prázdniny
  • prečo by rodičia mali čítať aj novorodencovi rozprávky
  • ako netradične sa zoznámil so svojou súčasnou manželkou
  • prečo začal písať knižky o ekológii a triedení odpadu
  • ako (nielen) deti naučiť, aby opäť snívali

Máte dvoch veľkých a jedného malého synčeka. Naše babičky sa nesťažovali, aj keď mali dvanásť detí. Prečo je byť rodičom dnes akési náročné?

Od čias našich starých mám sa toho veľmi veľa zmenilo. Môj dedko mal trinásť súrodencov a naši starí rodičia toľko detí, že sa im nestíhali venovať toľko ako dnes. Babka sa narodila pri práci na poli. Jej mama do poslednej chvíle pred pôrodom okopávala na poli zemiaky. Tam aj porodila babičku. Uviala si ju do vienka a na druhý deň išla na pole opäť do práce... Pamätám si na to, že keď som bol malý, chodil som si domov iba po jedlo. Celé dni som lietal po vonku. Nemali sme počítače,  tablety, mobily. Dnes by sa mamičky nechali pre svoje dieťa rozkrájať. V minulosti to pri desiatich či štrnástich také realizovateľné nebolo. Myslím si, že vychovávať dieťa je dnes akosi viac náročné. Nič nenechávame „na voľno“. A my rodičia máme naň vo všetkom rôzne vysoké nároky.

Aj v kapele Vrbovskí víťazi si plní svoje sny. Skladá piesne a hrá ich na podomácky vyrobených hudobných nástrojov (napríklad zo starých vysávačových rúr), ktoré mu pomáha vyrábať brat.
Aj v kapele Vrbovskí víťazi si plní svoje sny. Skladá piesne a hrá ich na podomácky vyrobených hudobných nástrojov (napríklad zo starých vysávačových rúr), ktoré mu pomáha vyrábať brat. Foto: archív B. Jobusa

Na čo si najradšej z detstva a z letných prázdnin spomínate vy?

Stavali sme bunkre, u starých rodičov sme naháňali sliepky, pomáhali so zajacmi, s prasiatkom. Hádzali sme loptou na povale, behali sme po vonku... Keď som ako malý býval na sídlisku, všetci sme si kľúče nechávali vonku vo dverách. Bolo to normálne, mali to tak všetci susedia. Keď som išiel za kamarátom k susedom, iba som zaklopal a sám som si otvoril.

Aké povinné letné radosti by ste dopriali každému dieťaťu?

Byť čo najviac vonku a na vzduchu. Pre mňa je byť vonku na slnku dokonalý zážitok. Teším sa na to celý rok. Leto je pre mňa synonymom čistého šťastia a radosti.

Slobova, voľnosť, slnko, príroda. Také leto by si mal podľa Braňa Jobusa dopriať každý. Dieťa, aj dospelý.
Sloboda, voľnosť, slnko, príroda. Také leto by si mal podľa Braňa Jobusa dopriať každý. Dieťa aj dospelý. Foto: Pexels / A. Chowdhury

Kedysi bolo čítanie rozprávok na dennom poriadku. Dnes knižku a rodiča často nahrádza tablet s rozprávkou. Prečo by rodičia mali deťom čítať pred spaním rozprávky?

Pre dieťa je veľmi dôležité počuť blízky, známy hlas. Keď už aspoň trochu dokáže rozumieť obsahu, zaváži, samozrejme, aj samotná rozprávka. Aj pre najmenšie dieťatko je však kľúčové, aby  počulo hlas svojho rodiča či svojho blízkeho. Keď sa nám pred rokom a pol narodil Jonáško, začal som si rozprávky preňho jednoducho vymýšľať. Rovnako som to robil, aj keď boli malí moji dvaja, dnes už dospelí, synovia. To isté robieval môj dedko mne. Babka ho zvykla zahriaknuť: Neklam, Tonko! Ako malý chlapec som si ľahol do dedkovej postele a on mi začal rozprávať: Na povale mám plné mechy "vyprávek". Hovoril dve na tri, aby ma zabavil. Vymýšľanie večerných príbehov mi po ňom ostalo.

Vymýšľate príbehy aj pre Jonáška?

Od momentu, kedy sa narodil. Keď som ho ako maličkého držal na rukách a uspával, začal som mu rozprávať vymyslený príbeh o Chrontulienke. Jasné, že nerozumel obsahu, no vnímal môj hlas. Napriek tomu som do rozprávania dal všetku energiu, ako keby som čítal rozprávku veľkému dieťaťu. Tak sa zrodila celá knižka Chrontulienka, ktorá vyjde budúci rok. Bude fungovať pomocou špeciálnej mobilnej aplikácie Readmio. Je to výborný vynález, ktorý vníma váš hlas a keď čítate text, dopĺňa ho o špeciálne zvukové efekty. Je to ako malé divadelné predstavenie s čítaním rozprávky. V aplikácii sa spojili veci, ktoré milujem: hudbu, zvuky, rozprávky. 

Pri večernom čítaní rozprávok je dôležitý nielen samotný obsah rozprávok, ale aj rozprávačov hlas. Zvuk mamy či ocka dokáže upokojiť aj najmenšie dieťa, ktoré ešte nedokáže vnímať rozprávkovú zápletku.
Pri večernom čítaní rozprávok je dôležitý nielen samotný obsah rozprávok, ale aj rozprávačov hlas. Zvuk mamy či ocka dokáže upokojiť aj najmenšie dieťa, ktoré ešte nedokáže vnímať rozprávkovú zápletku. Foto: Pexels / A. Podrez, T. Twinslol

Teraz v lete ste pokrstili druhú knihu, na ktorej ste spolupracovali s NATUR-PACK. Odpadkový fantóm je pokračovanie úspešnej rozprávkovej knižky Zberný dvor. Ako sa zrodilo vaše nadšenie k ekológii a k triedeniu odpadov?

Túto odpoveď začnem trochu hlbšie v mojom živote. Vo všetkých rozprávkach píšem o tom, ako si potrebujeme v živote plniť sny a želania.  Už 16 rokov abstinujem a odkedy som začal, splnil som si všetko, čo som si vymyslel. Potvrdilo sa mi, že keď ide o dobrý nápad alebo želanie, ktorým nikomu neublížim a pustím sa doň s láskou a zo srdca, splní sa. Príkladov splnených snov mám habadej.  Spomeniem aspoň jeden, výnimočný. Na besede v Rajeckej Lesnej sedela so žiakmi aj pani učiteľka. Hovoril som o tom, ako sa plnia sny a spýtal som na jej sen. Povedala, že by chcela byť v rozprávkovej knihe. A tak som posťahoval všetky jej fotky z Facebooku a poslal ich ilustrátorke Lei Točekovej do Berlína. Práve ilustrovala knižku Plajko. Pani učiteľka sa krásne podobá na jednu z bytostí. Jej druhým želaním bolo nahrať pesničku. Tak som ju zobral k nám do Vrbového do nahrávacieho štúdia. Vymyslel som pesničku ku knižke a naspievali sme ju spoločne.  

Aj ona vám, na oplátku, splnila nejaké želanie?

Dohodol som sa s ňou, že mi uprace môj domček. Spravila to tak poctivo, že som na druhý deň vyvážal 19 igelitových vriec na zberný dvor. A ako sa mi tam len zapáčilo! Až tak, že som sa rozhodol napísať o zbernom dvore rozprávku. Ale aby som dopovedal príbeh s pani učiteľkou. Popri upratovaní mi vyhodila milované tepláčiky muflóna Anciáša, ktoré figurovali v štyroch rozprávkových knižkách. Na druhý deň som išiel prehľadať každý kontajner a téma rozprávky o odpadkoch sa mi začala ukazovať jasnejšie. Tepláčiky som nenašiel. A tak mi pani učiteľka pripomenula, že mi splní ešte jedno želanie. Požiadal som ju, aby si ma zobrala za muža. Dnes bývame spolu vo Vrbovom a narodil sa nám synček Jonáško. A tak som sa dostal k téme odpadky a zberný dvor.

Začali ste tiež spolupracovať s NATUR-PACK, organizáciou zodpovednosti výrobcov, ktorá zabezpečuje triedený zber v partnerských samosprávach na Slovensku...

S hudobnou skupinou Vrbovskí Víťazi, v ktorej hráme na doma vyrobené hudobné nástroje (napríklad z rúr od vysávačov či iných nepotrebností) sme účinkovali na jednej akcii pre NATUR-PACK. Neformálne sme sa začali rozprávať o vzájomných aktivitách a prepojili sme svety triedenia odpadu a rozprávok. Ako prví po mne prechádzajú text, kontrolujú ho odborne, aj technicky. Usmerňujú ma v odborných záležitostiach, napríklad v tom, ako triedime jednotlivé druhy odpadu, aké farby majú zberné nádoby, z koľkých plechoviek sa vyrobí bicyklový rám.... Tu mi veľmi pomáha Mária Kňážková z NATUR-PACK. Odpadkový fantóm je voľným pokračovaním knižky Zberný dvor. Odpadkový fantóm robí poriadky na skládke. Rozprávka skončí tak, že sa ľudia naučia triediť odpad až tak precízne, že sa skládka odpadu môže zatvoriť.

Letná novinka Braňa Jobusa: Odpadkový fantóm deti pomocou dobrodružných príbehod rozprávkových postavičiek inšpiruje deti k tomu, aby vyhadzovali čo najmenej odpadu... na skládku odpadu.
Letná novinka Braňa Jobusa: Odpadkový fantóm deti pomocou dobrodružných príhod rozprávkových postavičiek inšpiruje k tomu, aby vyhadzovali čo najmenej odpadu. Foto: Slovart, archív B. Jobusa

Čo by vás potešilo, keď si deti z knižky odnesú?

Deťom sa vždy snažím odovzdať kopec srandy a zábavy a niekde v tom ukryť skryté odkazy. Obyčajne  Lásku a Dobro. Alebo Vieru a Nádej, ako je to v rozprávkovej knižke Zvon. Ak si z Odpadkového fantóma odnesú aspoň trochu inšpirácie do každodenného nakladania s odpadom, budem spokojný. Ja sám som sa pri písaní kníh Odpadkový fantóm a Zberný dvor veľa naučil. Aj vďaka tomu doma všetko triedime. Aj mestečko Vrbové sa pohlo vpred. Separujeme kuchynský odpad aj oleje. Vďaka tomu, že som s NATUR-PACKom natáčal rôzne informačné videá, stláčame aj doma kartóny, plasty, obaly.

„Život je nádherný, keď si plníš sny.
„Život je nádherný, keď si plníš sny." Braňo Jobus Foto: Pexels / T. Twinslol, Cottonbro


Deti na besedách učíte a inšpirujete v tom, aby si plnili sny. Prečo by sme neustále mali mať nejaký nový sen?

Pretože život je nádherný, keď si plníš sny. Plniť si sny je mojím koníčkom. Niekedy sa až bojím, čo si zase vymyslím. Pred dvoma rokmi som si povedal, že chcem ísť na záchod za polárny kruh. Tak som sa vybral z Vrbového nahor zemeguľou dva týždne autom. Alebo že chcem mať doma zvon, lebo jeho zvuk krásne znie. Máme ho. Váži päťdesiat kíl a je bronzový. Žiť život, v ktorom si plníš svoje sny, malé či veľké, je nádherné. V mojom prípade je to, samozrejme, aj vďaka tomu, že som sa oslobodil od alkoholu a som abstinent. Nesmierne si to užívam. Celý život som túžil po tom, aby som sa živil len tým, čo ma napĺňa Mám 52 rokov a je to už siedmy rok, čo som odišiel z atómovej elektrárne. Tú prácu som miloval. Musel som ju však opustiť, aby som sa venoval tomu, čo ma naozaj napĺňa. Besedám s deťmi, rozprávkam, hudbe, koncertom. Z roboty som odišiel napriek tomu, že to možno nebudem vedieť finančne utiahnuť. Zo začiatku mi nadávala celá rodina. Prešlo sedem rokov a nebanujem ani sekundu. Som slobodný a všetko, čo robím, milujem. Do tejto chvíle sa mi splnilo všetko, čo som si zaželal.  Preto o snoch tak rád hovorím na detských besedách. Nabádam deti, aby si vymysleli čokoľvek na svete. Ak bude ich nápad dobrý, nikomu neublíži a ony spravia s láskou všetko, aby sa im vyplnil, splní sa.

Ukážka z novinky Braňa Jobusa: Odpadkový fantóm 

Záhada upchatého komína alebo Ako sova Teofila našla v spaľovni zmysel života

Sova Teofila žila v blízkosti spaľovne celé roky. Nie však pre to, že by bola fanúšik spaľovania odpadu, ale kvôli teplu, ktoré v spaľovni vznikalo. Jej život bol nudný a skoro nič ju nebavilo. V kolektíve nebola veľmi obľúbená, lebo to, že sa jej v ničom nedarilo, dávala najavo celému okoliu. Jediné, čo ju ako tak bavilo, bolo zohrievanie sa v komíne spaľovne. Od mala bola zimomravá a pazúriky ju skoro stále oziabali, a tak sa vždy po skončení pracovnej zmeny natlačila do komína a užívala si teplo rozohriatej plechovej vložky. Raz, letiac si z oslavy menín nevlastného brata, si spokojne húkala a tešila sa na svoj obľúbený rituál.

Uf, ale som sa prejedla tých myšacích obložených chlebíčkov. Veď je ten komín akýsi pritesný!“ lamentovala Teofila, keď sa pomalinky džgala do svojho obľúbeného komína. Túžba po teple zvíťazila a predsa len sa jej tam podarilo vopchať do komína. Užívala si, ako sa jej zohrievajú studené pazúriky. No nad ránom, keď prišiel čas opustiť komín, to už bolo horšie. O šiestej sa zvyčajne spúšťala prevádzka spaľovne odpadov. „Hej, šéfe! Nejde nám nakopnúť spaľovňu. Na riadiacom pulte svieti výstražná správa o upchatom komíne. Akoby v ňom strašilo! Počuť klopotanie o plech a hú-hú, hu-hú,“ zhodnotil situáciu strojník Karol, ktorý obsluhoval spaľovňu, a podišiel k spaľovacej peci, odkiaľ filtrované spaliny ústili do momentálne upchatého komína. 

Chýr o tom, že je spaľovňa odstavená, sa na skládke dozvedeli veľmi rýchlo, lebo odpad, ktorý mal byť v ten deň spálený, priviezli hneď ráno na skládku. „No tak toto nie, my sa tu snažíme znižovať množstvo odpadu. Triedime aj to, čo už malo byť dávno pretriedené, a vy nám sem doveziete ďalšiu tonu odpadu? To teda nie! My sa vám na ten komín pozrieme a pokúsime sa to čo najrýchlejšie vyriešiť,“ povedal riaditeľovi spaľovne do telefónu riaditeľ skládky Jaroslav Naskladal.

Výprava na čele s Odpadkovým fantómom okamžite vyrazila do spaľovne vyriešiť záhadu upchatého komína. Súčasťou výpravy bola čajka Desibola, gumený káčer a aby sa dalo s riaditeľom spaľovne oficiálne jednať, išla s nimi aj Otília Surovinová s dcérou Etelkou. Kým Otília debatovala s riaditeľom spaľovne o tom, ako čo najviac znížiť vytváranie odpadu, ostatní z výpravy už pracovali na odstránení problému. Čajka Desibola vyletela do vzduchu s gumeným káčerom v zobáku a hodila ho do komína ako prieskumníka. „Au! Písk! Hú! Au! Písk!“ ozvalo sa, keď káčer v tej tme dopadol na hlavu sovy Teofily, ktorá bola v komíne tak natlačená, že ledva dýchala. 

Článok bol pripravený v spolupráci s NATUR-PACK. 

Už ste čítali?