Pripomíname si výročie zabudnutého holokaustu. Pre farbu pleti v ňom umierali tí najslabší

EURÓPA 2. augusta – V druhý augustový deň si pripomíname rómske obete holokaustu. Je to presne 77 rokov, odkedy došlo k masovému vyvraždeniu posledných Rómov v plynových komorách. Nacisti vyhladzovali všetky rasy, ktoré podľa nich ohrozovali tú nadradenú árijskú. Verili totiž, že intelektuálne schopnosti, správanie a morálne hodnoty sú dedičné na základe ľudskej rasy, a to vrátane tej rómskej.

V noci z 2. na 3. augusta 1944 nacisti v koncentračnom tábore v Auschwitz – Birkenau zavraždili tritisíc rómskych žien a mužov, starcov i deti. Väčšina obetí boli starí a chorí ľudia a matky s deťmi, ktoré nedokázali byť užitočnou pracovnou silou. Takmer päťsto ďalších žien deportovali do táborov Ravensbrück a Buchenwald.

Sadistické pokusy nacistov

Rómovia sa stali „nepriateľmi rasovo čistého štátu“ prijatím Norimberských zákonov v novembri 1935. Odhaduje sa, že nacisti a ich spolupracovníci zavraždili celkom až pol milióna Rómov, čo bola polovica zo všetkých Rómov, ktorí v tom čase žili v Európe. Okrem toho na rómskych deťoch a tehotných ženách nacistickí funkcionári vykonávali sadistické pokusy.

To všetko zažívali aj Rómovia zo Slovenska. V apríli 1941 bola publikovaná vyhláška ministerstva vnútra „o úprave niektorých pomerov Cigánov“, ktorá prikazovala Rómom zrušiť všetky kočovné listy, odstrániť svoje obydlia z verejných, štátnych a obecných miest. Rómov donútili zbúrať svoje domovy a odsťahovať sa na okraje miest.

Zločin spácha. Skôr či neskôr

Podľa Nadácie Milana Šimečku národní socialisti prijali množstvo zákonov, ktoré označovali Rómov za rodených zločincov. Tvrdili, že aj keď Róm ešte nespáchal zločin, skôr či neskôr to urobí, lebo je to súčasť jeho biologického dedičstva. V záujme prevencie zatýkali nie len tých, ktorí zločin spáchali, ale aj tých, ktorí by jedného dňa zločin spáchať mohli.

Rómovia museli nosiť na šatách prišitý veľký čierny trojuholník, ktorý mal označovať „asociálov“. Na predlaktie im vytetovali číslo a písmeno Z – z nemeckého Zigeuner. Slovenské úrady medzi rokmi 1941 až 1944 zakladali pracovné tábory, v ktorých pracovali tisíce rómskych mužov. Rómov využívali na najnamáhavejšie práce spojené s výstavbou železníc, ciest či výstavby Oravskej priehrady.

Najdôležitejším pracovným útvarom bol podľa historka Antona Lišku tábor v Hanušovciach nad Topľou. Bol „nápomocný“ pri dostavbe strategického železničného uzla na východe republiky. Dokladuje to aj fakt, že tento tábor navštívil aj vtedajší minister vnútra Alexander Mach, ktorý pri návšteve povedal: „Východoslovenské obce budú po Židoch postupne oslobodené aj od cigánskeho etnika.“ V pracovných táboroch bola nedostatočná hygiena, nízka úroveň zdravotnej starostlivosti a väzni boli častokrát fyzicky trestaní. Aj kvôli tomu dochádzalo k mnohým úmrtiam.

Nezabúdajme - Ma bisteras

K najväčšiemu vraždeniu slovenských Rómov došlo po potlačení povstania. Nemeckí vojaci likvidovali rómske osady beštiálnym spôsobom. Podľa Post Bellum v Kremničke nemeckí vojaci a slovenské Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy koncom roka 1944 a začiatkom roka 1945 zavraždili 747 ľudí, z nich najmenej 109 obetí malo rómsky pôvod. Mnoho Rómov bolo zavraždených aj v obciach Kvetnica pri Poprade, Tisovec, Čierny Balog, Dolný Turček, Zvolen, Nemecká, Žiar nad Hronom, Brezno, Pohorelá, Lopej, Motyčky, Hriňová a ďalších.

„Boli to konkrétne ľudské osudy predkov a príbuzných ľudí, ktorí sú našimi spoluobčanmi. A ktorí sa aj v tomto čase stretávajú s tým, s čím by sa už stretnúť nemali – s ponižovaním, slovnými a fyzickými útokmi pre svoj etnický pôvod. Žiaľ, sme opäť svedkami, aké jednoduché je zneužiť predsudky na podnecovanie nenávisti, ktorá môže nabrať, ako vieme z minulosti, až obludné rozmery," skonštatovala prezidentka Zuzana Čaputová.

Zmenšovanie priestoru pre nenávisť je podľa Čaputovej spoločnou povinnosťou. „Zmenšujme ho, prosím, ľudskosťou, vzájomným rešpektom a snahou o porozumenie. Aby sa už nikdy niečo podobné ako bol rómsky holokaust nemohlo zopakovať voči akejkoľvek skupine ľudí. Nezabúdajme,“ vyzvala.