Pred 77. rokmi napísala Anna Franková do svojho denníku posledné slová. Jej silný odkaz žije dodnes

HOLANDSKO 1. augusta – Anna Franková, mladé židovské dievča skrývajúce sa pred nacistami v Holandsku, napísala pred 77. rokmi do svojho denníku posledné slová. Bolo to pár dní predtým, ako ju aj jej rodinu zatkli a odniesli do koncentračných táborov.

Vo svojom poslednom liste písala o tom, ako ju vnímajú ostatní a to, že nedokáže byť sama sebou. „Ako som ti už mnohokrát povedala, rozdelila som sa na dve časti. Jedna strana obsahuje moju bujarú veselosť, moju radosť zo života a predovšetkým schopnosť oceniť ľahšiu stránku veci. Mám na mysli to, že na flirtovaní, bozku, objatí nenájdem nič zlé. Táto moja strana zvyčajne číha, aby prepadla tú druhú, ktorá je oveľa čistejšia, hlbšia a jemnejšia. Nikto nepozná Anninu lepšiu stránku, a preto ma väčšina ľudí nemôže vystáť, ” písala na posledných stranách.

Anna bola nemeckým dievčaťom židovského pôvodu, ktoré sa spolu so svojou rodinou skrývalo počas druhej svetovej vojny v Amsterdame. Život počas ukrývania zachytila vo svojom denníku, ktorý bol po vojne zverejnený a stal sa svetovým bestsellerom, ktorý je silným svedectvom hrôz holokaustu.

Červeno-biely denník

Keď v roku 1933 zvíťazila vo voľbách nacistická strana Adolfa Hitlera, Frankovci sa prestali cítiť v Nemecku bezpečne. Presťahovali sa do Holandska a boli tak medzi 300 000 Židmi, ktorí v rokoch 1933 až 1939 utiekli z Nemecka do tejto krajiny. Napriek tomu sa im pred nacistami nepodarilo ujsť. V máji 1940 vtrhla do dovtedy neutrálneho Holandska nemecká armáda, ktorá začala prenasledovať Židov.

Represie a zákony sa stále zhoršovali – Židia nemohli vlastniť obchody, nemohli v noci vychádzať na ulicu a nemohli používať hromadnú dopravu. Anna aj so svojou staršou sestrou začali chodiť do vyhradenej školy pre Židov a už v roku 1942 museli na svojom oblečení nosiť prišitú žltú hviezdu. Ich otec sa pokúsil vybaviť emigráciu rodiny do Spojených štátov, no jeho žiadosť nebola nikdy spracovaná.

Anna Franková dostala na svoje trináste narodeniny zošiť zviazaný červeno-bielou kockovanou látkou a s malým zámkom na prednej strane. Rozhodla sa ho používať ako denník, ktorý sa stal živým svedectvom nacistických zločinov. Annine slová z denníka boli adresované fiktívnej priateľke „Kitty“, ktorá sa dozvedela o všetkých starostiach mladej Židovky, ktorá sa musela s celou rodinou skrývať. V júli 1942 začali deportácie Židov zo západných krajín, ale Annin otec bol o krok vpred – pripravoval pre svoju rodinu skrýšu.

Zvolil nepoužívané priestory firemného skladu, do ktorého viedol jediný vchod cez dvere ukryté za špeciálnou otočnou knižnicou. Celá rodina bola odkázaná na pomoci priateľov, ktorí im nosili jedlo. O ich úkryte vedeli len štyria ľudia, no každý z nich za ukrývanie Židov čelil trestu smrti. V meste tak rozšírili fámu, že Frankovci utiekli do Švajčiarska.