Dobré noviny
V iglu nebývam a nie som žiadna Eskimáčka. Inuitka vyvracia najväčšie mýty o tejto krásnej kultúre
Simona Gálová
Simona Gálová

V iglu nebývam a nie som žiadna Eskimáčka. Inuitka vyvracia najväčšie mýty o tejto krásnej kultúre

Na sociálnych sieťach hovorí o kultúre Inuitov, kmeňa, z ktorého pochádza.
Na sociálnych sieťach hovorí o kultúre Inuitov, kmeňa, z ktorého pochádza. — Foto: Instagram - @shinanova

Od svojich sedemnástich dokáže spievať tradičný hrdelný spev.

KANADA 29. júla – Je hrdou domorodkyňou a o svoju hrdosť sa delí na sociálnych sieťach. Shina Novalinga, ktorá pochádza z kmeňa Inuitov sa preslávila minulý rok, kedy zverejnila svoje prvé video. V ňom spieva so svojou mamou Caroline tradičný hrdelný spev ich kmeňa, ktorý sa dedil z generácie na generáciu. Inuitský hrdelný spev tradične vykonávajú dve ženy oproti sebe a pomocou dychu a hrdelných zvukov vytvárajú rytmus, ktorým napodobňujú zvuky prírody a zvierat.

Keď začiatkom 20. storočia prišli do Kanady kresťanskí misionári, tradičný spev zakázali, pretože ho považovali za satanský. Počas prísneho zákazu ostali v komunite v severnom Quebecu iba štyri ženy, ktoré vedeli spev praktizovať a jednou z nich bola práve Shinanina mama Caroline. Zákaz bol zrušený až v 80. rokoch minulého storočia. Teraz chce Shina ukázať svetu dedičstvo jej predkov, ktoré bolo tak dlho skrývané. „Až teraz mám pocit, že môj hlasy, hlas mojej matky a našich ľudí, konečne zaznieva. Chceme spievať pre tých, ktorí nemohli,“ prezradila pre enRoute.

Spievali, aby sa zahriali

Zatiaľ čo v iných kultúrach spievajú hrdelné spevy muži, v jej regióne sú to ženy, ktoré v minulosti ostávali doma, pretože muži chodili na niekoľko týždňové až mesačné lovy. V domovoch tak spievali ženy a deti, aby si v mrazivom počasí zamestnali telo aj myseľ. „To umožnilo mojím predkom udržať sa v teple, pretože sa sústredili len na svoje dýchanie,“ prezradila. Dnes Shina spieva so svojou mamou vždy, keď je to možné a veľmi ich to spája. „Keď som v rytme so svojou matkou, cítim sa byť prepojená so svojimi koreňmi, so svojimi predkami a svojou kultúrou,“ povedala pre WBUR. Od prvého videa zdieľala viac ako stovku ďalších, v ktorých opisuje aj iné aspekty jej kultúry, ako je napríklad jedlo alebo móda.

Veľkou časťou ich kultúry je šitie oblečenia zo zvieracej kožušiny. Na Shinu sa kvôli tomu zdvihla veľká vlna negatívnych komentárov, hlavne od jej fanúšikov, ktorí sú vegáni. „Ľudia milujú oblečenie, ktoré vyrobí moja mama, no akonáhle zistia, že je to skutočne líščia kožušina, nadávajú nám,“ prezradila. Shina sa fanúšikom pokúsila vysvetliť, že tradičný lov Inuitov je už tisíce rokov udržateľným, a že oblečenie ich musí zahriať vo veľmi nízkych teplotách. Shininými obľúbenými kúskami je tradičná bunda s kapucňou z líščej kože a náušnice, ktoré jej mama vyrobila z kože tuleňa.

Nie sme Eskimáci

Na svojom profile dostáva rôzne otázky, nad ktorými sa musí veľakrát zasmiať. Ľudia sa jej pýtajú či jej nevoľno po zjedení surovej belugy, či býva v iglu a či je Eskimáčka. „Belugu jeme surovú, varenú aj údenú ako klobásu. A nie, po zjedení surovej belugy mi nie je zle," povedala na svojom instagrame. Na otázku či býva v iglu odpovedala s úsmevom: „V iglu síce nebývam, ale všetci moji predkovia tak žili.“ 

Slovo Eskimák znamená pojedač surového mäsa, a to je podľa Shiny hanlivé a stereotypné označenie, preto by sa mu ľudia mali vyhýbať. Tento názov dali Inuitom kolonizátori a dnes sa tak označujú len pôvodní obyvatelia Aljašky, ktorí nemajú slovo Inuit vo svojom jazyku. Shina však odporúča, aby ľudia používali skôr slovo Inuiti, čo v preklade znamená ľudia.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Shina Nova (@shinanova)

Genocída domorodých kmeňov

Shina neupozorňuje iba na krásu jej kultúrneho dedičstva, ale taktiež dáva dôraz na krivdu, ktorá bola voči jej predkom napáchaná. V 50. a 80. rokoch minulého storočia boli v Kanade násilne odobraté tisíce domorodých detí z rodín. Sociálne agentúry ich dali do nových domovov v snahe asimilovať ich do európskej kultúry.

Okrem toho Kanada a predstavitelia kresťanskej cirkvi založili rezidenčné školy, ktoré boli tiež určené na asimiláciu domorodých obyvateľov. Spolu s bolesťou odlúčenia od svojich rodín zažilo mnoho detí fyzické a sexuálne zneužívanie. Shina Novalinga chce na sociálnych sieťach reprezentovať domorodých obyvateľov, ktorí boli dlhé roky utláčaní. „Aj naďalej budem využívať svoju platformu. Pomáha mi znovu sa spojiť s mojimi koreňmi a mojou identitou,“ dodala.

 

Už ste čítali?