Dobré noviny
V meste ukrytom pred zrakom sveta žije 80-tisíc ľudí. Takmer 50 rokov nik ani netušil, že existuje
Pavol Hirka
Pavol Hirka

V meste ukrytom pred zrakom sveta žije 80-tisíc ľudí. Takmer 50 rokov nik ani netušil, že existuje

Vľavo Oziorsk, vpravo značka upozorňujúca na zvýšenú rádioaktivitu rieky Teča
Vľavo Oziorsk, vpravo značka upozorňujúca na zvýšenú rádioaktivitu rieky Teča — Foto: Wikimedia Commons/ScriptMaster, Ecodefense, Heinrich Boell Stiftung Russia, Alla Slapovskaya, Alisa Nikulina

Žili si nad pomery občanov Sovietskeho zväzu, daňou však bola blízkosť rádioaktivity a niekoľkých havárií. To je príbeh mesta Oziorsk.

OZIORSK 28. júla – Černobyľ nebol jedinou jadrovou katastrofou, ktorá postihla Sovietsky zväz. Dramatickú minulosť má za sebou aj špecifické mesto na východnej strane Uralu. Oziorsk je uzavreté mesto, ktoré sa nachádza v Čeľabinskej oblasti.

Ako uvádza portál Bored Panda, založené bolo v roku 1947, aby slúžilo ako ubytovanie pre ľudí pracujúcich v novozaloženom závode na prepracovanie jadrového paliva Majak. A hoci tam dnes žije 80-tisíc ľudí, až do deväťdesiatych rokov pritom oficiálne neexistovalo a fungovalo ako štát v štáte.

Pôvodne bolo známe ako Čeľabinsk-65, resp. Čeľabinsk-40. Číslo má špecifický význam, ide totiž o posledné dve číslice z poštového smerovacieho čísla najbližšieho mesta. Na jeho výstavbe sa od roku 1945 podieľalo približne 40-tisíc väzňov z gulagov, ktorým bolo prisľúbené zníženie trestu na 5 rokov práce na meste. Žiaľ, ani jeden z nich ťažkú prácu spojenú s vystavením sa obrovskej dávke žiarenia neprežil. 

Mesto 40

Ešte pod označením „City 40", čiže „Mesto 40", sa po druhej svetovej vojne stalo rodiskom sovietskeho nukleárneho programu. Aj vďaka tomu je práve Čeľabinská oblasť považovaná za jednu z najkontaminovanejších na Zemi.

Mesto Oziorsk v minulosti — Foto: dkarpunin.livejournal.com / Дмитрий Карпунин
Mesto Oziorsk v minulosti — Foto: dkarpunin.livejournal.com / Дмитрий Карпунин
Mesto Oziorsk v minulosti — Foto: dkarpunin.livejournal.com / Дмитрий Карпунин

Oziorsk, ktorý svoje súčasné pomenovanie získal až pred dvadsiatimi piatimi rokmi, bol už od začiatku obohnaný plotom z ostnatého drôtu, pričom na jeho obyvateľov dohliadala ozbrojená stráž. Na prvý pohľad sa v ňom nežije až tak zle. Ľudia, ktorých tam presťahovali, si žili nad pomery ostatných sovietskych občanov. Mali dobre platenú prácu, vzdelanie či riadne bývanie. Obchody prekypovali jedlom a obyvatelia si mohli dovoliť aj exotické ovocie, kvalitné oblečenie či parfémy.

Kyštymská katastrofa

Popritom, ako sa snažili Sovieti držať obyvateľov Oziorska ako v bavlnke, však vrchovato znečisťovali prostredie v okolí Majaku. Odpad sa tak dostával prostredníctvom blízkej rieky Teča až do Arktického oceána. Závod bol navyše stavaných narýchlo a bez potrebných znalostí.

 

Udalosť, akou napokon bola 29. septembra 1957 Kyštymská katastrofa, bola pri nedbalosti Sovietov v podstate neodvratná. V závode explodovala nádrž plná tekutého rádioaktívneho odpadu, ktorej pokazený chladiaci systém po zlyhaní nebol opravený.

Vyvolení Ruska

Prvotný incident si nevyžiadal žiadne obete, do ovzdušia sa však dostalo obrovské množstvo rádioaktivity. Sovieti incident udržali v tichosti, hoci zasiahlo územie s rozlohou 52-tisíc kilometrov štvorcových, na ktorom žilo približne 270-tisíc ľudí a o týždeň neskôr začali s evakuáciou blízkych dedín.

Mesto Oziorsk — Foto: dkarpunin.livejournal.com / Дмитрий Карпунин
Mesto Oziorsk — Foto: dkarpunin.livejournal.com / Дмитрий Карпунин
Mesto Oziorsk — Foto: dkarpunin.livejournal.com / Дмитрий Карпунин
Mesto Oziorsk — Foto: dkarpunin.livejournal.com / Дмитрий Карпунин
Mesto Oziorsk — Foto: dkarpunin.livejournal.com / Дмитрий Карпунин

Ľudia žijúci v postihnutej oblasti v čase katastrofy a ich potomstvo neskôr zaznamenali problémy s reprodukčnými funkciami či skoršou úmrtnosťou. O incidente sa svet dozvedel až v roku 1976 v časopise New Scientist.

Oziorsk má problémy s kontamináciou doteraz, hoci Majak už neslúži pôvodnému účelu. Väčšina obyvateľov však odísť nechce a sú hrdí na to, že môžu v Oziorsku bývať. Veria totiž, že sú „vyvolenými“ Ruska. Do alebo preč z mesta sa pritom dostane človek iba s povolením.

Už ste čítali?