Plyšová opica sa dostala z nacistického Nemecka. O 80 rokov neskôr spojila stratenú rodinu
Opica patrila malému židovskému chlapcovi, ktorému sa podarilo prežiť holokaust.
NEW YORK 27. júla - Malá plyšová opička na sebe nemá už takmer žiadnu srsť. Niet sa však čo čudovať. Má už takmer sto rokov a zažila toho viac ako obyčajný človek. Opica patrila Gertovi Berlinerovi, ktorý v 30. rokoch brázdil bicyklom ulice Berlína. Malú opicu mal pripnutú na riadidlách. „Mal som ju rád. Bol to kúsok môjho šťastia,“ povedal v minulosti pre NPR. Na fotografiách z mladých čias vyzerá Bert sebavedomo a na perách má ironický úsmev. Jeho život sa však s nástupom nacistov úplne zmenil. Bol totiž nemeckým židom.
Všetko začalo v novembri 1938 počas Krištáľovej noci, keď nacistické jednotky zdemolovali a vypálili židovské obchody, školy aj domy. „Pamätám si, že keď som vyšiel na ulicu, bolo tam veľa skla. Počuli sme sirény. Synagógy boli vypálené,“ spomínal. Únikové cesty z Nemecka pomaly mizli. Jediná cesta von, ktorá existovala, bola len pre deti.
Záchranný vlak
Išlo o takzvaný Kindertransport, akúsi ilegálnu železničnú cestu, ktorá mala zachrániť nevinné deti pred nacistami. Tisíce detí boli posielané vlakom do rôznych krajín, kde boli umiestňované do náhradných rodín. Deti vlakom išli sami väčšinou do Anglicka. Cieľová krajina malého Gerta bolo Švédsko.
V roku 1939 sa musel ako 14-ročný rozlúčiť so svojimi rodičmi Paulom a Sophie, ktorí boli neskôr poslaní do Osvienčimu, kde ich zavraždili. Gert nastúpil v Berlíne vlak, ktorý smeroval do mesta Kalmar na pobreží Baltského mora. So sebou mal iba malú tašku, v ktorej mal schovaný svoj talizman – plyšovú opičku.
Keď vystúpil z vlaku, cítil sa slobodný. „Zrazu som mohol dýchať. Bol tak akoby iný vzduch,“ povedal. Vo Švédsku vyrastal u štedrej a láskavej rodiny. Ako 22-ročný odišiel ako sirota úplne sám do New Yorku. Plyšová opica cestovala na druhú stranu Atlantiku s ním. „Bolo to najhmatateľnejšie spojenie s mojím detstvom, s prchavým okamihom nevinnosti,“ prezradil.
Two families sheltered Uri Berliner's father and grandparents when the Nazis came to power.
— NPR (@NPR) November 18, 2018
One family thrived.
The other family is gone, seemingly without a trace. https://t.co/kkkBwAkBmr
Rodinné tajomstvá
V New Yorku pracoval ako fotograf a umelec. Svoju opicu schovával v tajných zásuvkách, neskôr o nej nepovedal ani svojmu synovi. „Bola to len jedna z mnohých vecí, ktoré som o minulosti môjho otca nevedel. Počas môjho detstva až do mojich dospelých rokov sme zriedka hovorili o tom, čo prežil. Nehovorili sme o vražde jeho rodičov, o tom, aké mal detstvo. Väčšinu nášho spoločného času sprevádzalo nepríjemné ticho,“ prezradil jeho syn Uri.
Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.