Nepáčila sa im kvalita štúdia, ani vojenská služba. Malá študentská revolúcia predbehla dobu

BRATISLAVA 25. júla – 65 rokov uplynulo od malej študentskej revolúcie, o ktorej sa príliš nehovorí. Je však dôkazom, ako sa študenti dokázali ozvať aj napriek politickým pomerom v krajine a svojimi požiadavkami predbehli dobu. Čo vlastne študentov vysokých škôl dostalo do ulíc? Celý priebeh na stránke Filozofickej fakulty Univerzity Komenského zhrnul archeológ a historik Martin Neumann. Povojnové školstvo na Slovensku trápilo viacero problémov. Školy nemali dostatok internátnych miest. Školy im dávali postele, kde sa len dalo, vrátane suterénu a odzrkadľovalo sa to na ich zdraví. Kapacitu zvyšovali používaním dvojposchodových postelí. Počet študentov nezvládal ani štátny podnik Reštaurácie a jedálne (RaJ) a bolo to vidieť na kvalite a výbere jedál. „Ako veľký problém vnímali nedostatok cukru v káve, malé prídely polievok, nevyhovujúci bol aj počet knedlí,“ píše historik Martin Neumann.

Duševne a telesne obmedzené kreatúry

Jedlo nevedeli zohnať ani v školských bufetoch. Tie boli väčšinou počas dňa zatvorené. O nič lepšie to nebolo ani s úrovňou výučby. V škole strávili asi 35 hodín týždenne a spolu s prípravou na vyučovanie sa stávalo, že nad knihami strávili aj 14 hodín denne. Nepáčilo sa im, že na väčšine prednášok pritom iba čítajú zo skrípt a nikde nebol priestor na diskusiu. Študenti nadobudli pocit, že sa z nich vychovávajú „duševne a telesne obmedzené kreatúry.“ Vrcholom všetkého bolo, keď v januári 1956 tajným rozkazom ministra zrušili dvojmesačnú prezenčnú vojenskú službu a miesto nej mali vysokoškoláci po skončení školy absolvovať plné dva roky základnej vojenskej služby. Keď sa to študenti dozvedeli, v noci v pyžamách sa stretli v jedálni internátu Suvorák. Spísali výzvu prezidentovi, aby tento rozkaz ministra anuloval. Študentov vyšetroval fakultný výbor KSS a dostali mierne tresty. O pár mesiacov na to sa kritika študentov preniesla na kult osobnosti Stalina, ktorú na zjazde strany predniesol Chruščov. Slovenský ústredný výbor Československého zväzu mládeže sa preto rozhodol odviesť pozornosť študentov iným smerom a pripravil pre nich karnevalový sprievod.

Predbehli dobu o desaťročia

To ale netušili, aké masky sa v dave objavia. Masky aj alegorické vozy zosmiešňovali študentské problémy. Na čele sprievodu bolo dymiace auto, z ktorého smerovali laná a študenti sa tvárili, že jeho jazdu sa snažia usmerniť. Držali nápis „cvičná jazda ministerstva.“ Upozorňovali takto na nevydarenú školskú reformu. Drevenými búdami pre teľatá zase na stav internátov. Smrtky nosili nápis, že sa stravujú v školskej jedálni. „Študenti začali otvorene kritizovať prácu ČZM, ministerstvo školstva, školskú reformu a žiadali dokonca potrestanie jej autorov,“ píše Neumann. Začali poukazovať na význam demokracie v spoločnosti aj prejavy v smere k ZSSR. Rezolúcia sa dostala aj na dievčenský internát v Horskom parku, tam ju však zabrzdili stranícke orgány, čo ostatných študentov ešte viac nahnevalo. Chceli ísť do ulíc. Na to čakali Ľudové milície a hrozilo, že pochod by sa skončil tragicky. Zástupcovia študentov sa však o milíciách dozvedeli a davu zabránili vyjsť do ulíc. Takto protesty v roku 1956 vyvrcholili. Skúškové a letné prázdniny ďalšiu aktivitu umlčalo. Najvýraznejších študentov potrestali. Malá študentská revolúcia však o niekoľko desaťročí predbehla dobu.