Agentka Rose prežila dva koncentračné tábory a zachránila viac ako sto pilotov: Bojovali sme za slobodu

FRANCÚZSKO 21. júla – Keď Európu pohltila vojna, mladá žena, ktorá viedla kozmetický salón, sa stala hlavnou osobnosťou francúzskeho odboja. Andrée Peel, ktorá bola známa ako agentka Rose, bola jednou z najodvážnejších žien, ktoré prežili vojnu a pomohli zachrániť stovky nevinných životov, vrátane viac ako sto britských a amerických pilotov. „V tom čase sme všetci ohrozovali svoje životy, ale robili sme to preto, lebo sme bojovali za slobodu,“ spomenula vo svojich pamätiach.

Jej odvážne správanie začalo vtedy, keď nemeckí vojaci napochodovali do jej rodného mesta. Skryla skupinu utekajúcich francúzskych vojakov a našla pre nich civilné oblečenie, aby neboli Nemcami zajatí. Keď počula v roku 1940 generála de Gaulla, ktorý v rozhlase vyhlásil, že Francúzsko prehralo bitku, ale neprehralo vojnu, ihneď sa prihlásila k domácemu odboju.

Svetlo pochodní

Začala roznášať ilegálne noviny a už počas niekoľkých týždňov bola vymenovaná za vedúcu jednej zo sekcií odporu. Dali jej hodnosť seržantky, ktorej úlohou bolo odovzdávať informácie o nemeckej lodnej doprave a o pohyboch vojsk spojencov. Veľkou úlohou bolo navádzanie spojeneckých lietadiel na improvizované letecké dráhy, ktoré vytvárala svetlom pochodní.

V lietadlách cestovali agenti so špeciálnym vybavením a strelivom pre tajné operácie a sabotáže, aby sa zvýšil odpor na území okupovanom nepriateľom. Počas troch rokov pôsobenia v odboji sa Peel stala známou ako agentka Rose. Ona a jej tím počas tohto obdobia zachránili mnohých padlých spojeneckých pilotov. Celkom 102 pilotov previezla cez sériu dočasných bezpečných domovov v Bretónsku, až kým sa vojaci nedostali na malom člne či ponorke do Anglicka.
 

Táto práca bola mimoriadne nebezpečná. Akákoľvek rodina, ktorá pilotov ukrývala riskovala smrť. V roku 1943 bola sama agentka Rose prinútená opustiť Bretónsko. Odišla do Paríža, kde ju hneď chytilo gestapo. Prezradil ju spolupracovník, ktorému mučili ženu a deti. Pri výsluchu ju gestapáci škrtili tak, že jej rozmliaždili mandle. Počas vypočúvania jej taktiež topili hlavu vo vedre, no aj tak neodpovedala na ich otázky. Zranenia, ktoré utrpela pri výsluchu jej spôsobovali bolesti celý život. „Narodila som sa s odvahou. Nedovolila som krutým ľuďom, aby vo mne našli osobu, ktorú by mohli počuť,“ prezradila.

Dva tábory smrti

Po výsluchu bola transportovaná s ďalšími väzňami do ženského koncentračného tábora Ravensbrück. Po príchode ich hneď dali do plynovej komory, no z neznámeho dôvodu ich prepustili. Počas svojho pobytu v Ravensbrücku mala ešte dvakrát veľké šťastie. Najskôr, keď ochorela na zápal mozgových blán. Bez akejkoľvek lekárskej pomoci sa uzdravila a vzchopila. Druhýkrát ju zachránila spoluväzenkyňa, ktorá prišla k stolu príslušníka SS a vytrhla kus papiera, na ktorom bolo väzenské číslo Andreé. Vďaka tomu nebola vybratá do plynovej komory.

Nakoniec bola prevezená do koncentračného tábora Buchenwald. Keď sa približovali oslobodzovacie jednotky, bolo zrejmé, že nacisti chcú zničiť všetky dôkazy o svojich zločinoch – vrátane obyvateľov táborov. Vo svojom najtrýznivejšom okamihu unikla Andrée smrti len o vlások. Keď prišli americké jednotky oslobodiť Buchnwald bolo to práve vtedy, keď agentka Rose stále v rade na popravu. 

Bola to správna vec

Po vojne viedla reštauráciu v Paríži, kde jedným z jej zákazníkov bol anglický akademik John Peel. Navrhla mu, že mu pomôže s jeho francúzštinou, neskôr sa vzali. Pár sa presťahoval do Long Ashton neďaleko Bristolu, kde John pracoval ako neuropsychológ v nemocnici Barrow Gurney. Nikdy nemali deti, ale udržiavala pravidelné kontakty so svojou širšou rodinou.

Po vojne dostala agentka Rose množstvo vyznamenaní, vrátane titulu Chevalier de la Légion d'honneur, čo je najvyššie vyznamenanie Francúzska. Súkromné poďakovanie dostala aj od britského premiéra Winstona Churchilla. Peel niekoľkokrát vyrozprávala svoj vojnový príbeh, okrem iného aj v pamätiach s názvom Zázraky sa stávajú! Bola hrdá na svoju prácu pre odboj a nikdy ju neľutovala, aj napriek tomu, že zdravotné následky niesla po celý život.

„Zachránila som 102 pilotov pred istým výsluchom, mučením a smrťou. Málokedy som myslela na svoju osobnú bezpečnosť. Robila som to, v čo som verila. Bola to správna vec,“ dodala. Agentka Rose zomrela v vo veku 105 rokov v roku 2010. Jedným z mnohých suvenírov, ktorý si z vojny nechala, bol neslávne modro-biely pruhovaný pyžamový oblek, ktorý jej vydali v Buchenwalde. V skrini ho mala až do svojej smrti.