Štyria úplne odlišní muži, ktorých spája jedna spoločná vec. Svoj voľný čas venujú chorým bábätkám

SPOJENÉ ŠTÁTY 21. júla – Okolie si o nich myslelo, že sú obyčajnými mužmi. Jeden z nich bol učiteľ, druhý obyčajný dôchodca, tretí utečenec z Líbye a štvrtý bol podplukovníkom a pilotom. Všetci však mali jedno spoločné – pomáhali deťom v núdzi, ktoré boli odkázané na pomoc iných ľudí.

Prísny učiteľ

Učiteľ matematiky na strednej škole a vojenský veterán Jim O'Connor je so svojimi krátkymi šedými vlasmi, bdelými očami, autoritatívnym hlasom a prísnym vystupovaním zvyknutý v triede vzbudzovať rešpekt. Jeho študenti boli prekvapení, keď sa dozvedeli ako Jim trávi svoj voľný čas. Učiteľ, ktorý nemá vlastné deti, našiel svoje ďalšie povolanie v nemocnici.

Tam chodí už 20 rokov utešovať deti, ktoré sú na jednotke intenzívnej starostlivosti. „Drží ich, kŕmi ich, prechádza sa s nimi. Dokáže upokojiť aj to najhlasnejšie dieťa,“ prezradila pre Today o ňom zdravotná sestra Sherry Nolan. O'Connor je privolávaný k deťom, ktoré nemajú časté návštevy.

Niektorí rodičia nemôžu prísť veľmi často, pretože žijú ďaleko, musia pracovať alebo majú doma iné deti, o ktoré sa musia starať. Inokedy sa stará o deti, ktoré sú v nemocnici dočasne - čakajú na umiestnenie do pestúnskej starostlivosti, pretože boli zanedbávané alebo týrané. „Všetky tie deti chcú len jedno. Aby ich niekto držal,“ dodal skromne Jim.

Pilot a vojak

Hank Kuhlman z Oklahomy bol podplukovníkom a pilotom vzdušných síl USA. Ako vojak vo výsluhe navštevuje detskú nemocnicu, kde chodí objímať malých novorodencov, ktorí sú na jednotke intenzívnej starostlivosti. „Prekopem sa aj snehovým závejom len aby som tu bol,“ prezradil. Veterán, ktorý má dnes už 75 rokov, sa v oklahomskej nemocnici stará najmä o deti, ktoré majú sto dní a sú vážne choré.

Mimoriadny pestún z Líbye

Nemocnice a dokonca ani hospice nemôžu poskytnúť stále miesto pre nevyliečiteľne choré deti. Mohammed Bzeek sa z Líbye presťahoval do Los Angeles, kde je pestúnom mnohých takýchto detí. Spolu so svojou nebohou manželkou sa starali o ich zdravotne postihnutého syna Adama, ktorý má krehké kosti. Teraz chce, aby deti, ktorým ostávajú posledné chvíle života boli v bezpečí a milované.

Mohamed nie je lekárom, ale na takýto čin nie je potrebný žiaden titul. Odkedy začal podporovať nevyliečiteľné choré deti, desať z nich mu umrelo v náručí. Aby toho nebolo málo, Mohamedovi pred tromi rokmi diagnostikovali rakovinu hrubého čreva. „Nemal som pri sebe svoju rodinu a mal som strach. Cítil som to isté, čo cítia tieto deti. Sú sami. Ja mám 65 rokov a bojím sa. Čo musia cítiť oni?“ povedal pre Unilad. Aj keď boli všetky tieto skúsenosti traumatizujúce, Mohamed aj naďalej poskytuje starostlivosť nevyliečiteľne chorým deťom. 

Dedo David

Každý utorok a štvrtok smeroval do nemocnice aj David Deutschamn, ktorého na oddelení volali „dedo David“. David zomrel v decembri minulého roku iba sedemnásť dní po diagnostikovaní rakoviny pankreasu. Dovtedy na jednotku intenzívnej starostlivosti chodil za deťmi celých dvanásť rokov.

V utorok trávil čas so staršími deťmi a vo štvrtok držal v náručí novorodencov, pri ktorých nemohli ostať rodičia. Oporou bol aj samotným rodičom, ktorý boli v nemocnici s chorými deťmi. „Raz prišla za mnou žena, ktorá potrebovala objatie a rozhovor, pretože jej syn bol smrteľne chorý. Odvtedy som tu nebol len pre deti, ale aj pre ich rodičov,“ prezradil v minulosti pre CNN. Keď sa ho známi pýtali, prečo to všetko robí, odpovedal jasne: „Vy to nechápete. Je to druh odmeny, ktorý sa dá získať len keď držíte v náruči deti ako sú tieto.“