Vždy chcela pracovať v kníhkupectve. Po šesťdesiatke dala výpoveď a otvorila si vlastné

LONDÝN 23. júla - Angličanka Carole-Ann Waburton vždy mala rada knihy, nikdy si ale nemyslela, že by sa jej život mohol točiť iba okolo nich. Jej snom však vždy bola práca v kníhkupectve - a to si dnes už 75-ročná dáma nakoniec aj splnila.

Ako uvádza The Guardian, cesta za snom sa začala nepríjemnou skúsenosťou. Carole-Ann v roku 2010 doma skolabovala. Spomína, že ju odrazu prestali počúvať nohy a nevedela prestať vracať. V nemocnici zistili, že má infekciu vnútorného ucha a musela sa znovu učiť chodiť.

Zaľúbila sa do strašného miesta

Carole-Ann pracovala 15 rokov ako administratívna pracovníčka. Dcéra, ktorá sa o ňu následne starala na svojej farme, jej preto navrhla, aby išla do dôchodku. Popri tom, ako jej hľadali nejaký bungalov alebo dom, kam by sa mohla nasťahovať, našli aj malý obchodík s bytom nad ním. „Bolo to strašné miesto. Hneď som sa doň zaľúbila," hovorí.

Rozhodla sa, že dá výpoveď. V práci boli skeptickí, pýtali sa jej, čo bude robiť. Na to mala jednoduchú odpoveď - otvorí si kníhkupectvo. To bolo prvýkrát, čo o svojom sne povedala nahlas. Predala svoj dom, kúpila si spomínaný obchodík s bytom pár týždňov po jej 65. narodeninách bolo kníhkupectvo s názvom The Book Rest otvorené.

Vždy mala rada knihy

Ako hovorí pre The Guardian, vždy mala rada knihy. Spomína najmä na sobotňajšie rána - spolu s rodičmi išli na nákup a potom do knižnice v Ashby-de-la-Zouch. A už si iba čítala. Na univerzite v Cambridge, kde následne študovala matematiku, si začala kupovať knihu, a neprestala s tým ani v dospelosti. Jej dom, ktorý zdieľala s bývalým manželom, bol plný krabíc s knihami a políc, ktoré lemovali väčšinu miestností. Carole-Ann s úsmevom tvrdí, že jej tri dcéry to neznášali.

Za tie roky sa jej nazbieralo naozaj slušné množstvo kníh, odhadom 8 až 9-tisíc. Ale zatiaľ čo vždy snívala o tom, že bude robiť v kníhkupectve, o tom, že by predávala vlastné knihy, predtým nepremýšľala. Preto jej chvíľu trvalo, kým sa prinútila urobiť to. Jej prvý predaj bol ťažký: „Tak trochu som tú knihu nechcela pustiť z rúk. Povedala som: „Bude sa vám páčiť. Mne sa páčila a je trochu ťažké jej povedať zbohom.‘ Zasmiali sme sa. Potom som ju pustila."

Výročie

Tento rok oslavuje kníhkupectvo už desiate výročie. Carole Ann tvrdí, že jej pocity sa nezmenili - vždy, keď predáva špeciálnu knihu, cíti sa, akoby čosi stratila. „Akoby niekto zobral časť mňa. A potom donútim svoj zdravý rozum, aby sa vrátil, a poviem: ‚Nechaj niekoho iného, nech sa vďaka nej niečo naučí.‘,“ vysvetľuje.

Carole-Ann na svojom kníhkupectve nezarába, ale ani neprerába. Ako hovorí, prináša jej to iné odmeny na čele s priateľstvom. Mnohokrát sa vraj niekto len tak zastaví a opýta sa jej, ako sa má. Ale spokojná je aj v tiché dni. „Som tak šťastná, keď môžem stáť tuto, uprostred kopy kníh. Chcem to robiť dovtedy, pokiaľ budem vládať. Je to úžasný pocit," uzatvára.