Ema Müllerová: Bohyňa som, keď sa krásne oblečiem a navoniam, ale som ňou aj keď som unavená a strapatá

BRATISLAVA/PARÍŽ 20. júla - Ema Müllerová by mohla byť slávna len vďaka svojmu priezvisku, no nie je to tak. „Moji rodičia sú obaja veľmi silné osobnosti, takže sa snažím ich názory prijať a počúvať, ale tak, aby som pre ne nestratila ten môj. Označenie Müllerova dcéra mi nevadí, som hrdá byť dcérou môjho tata,“ prezradila v minulosti pre Dobré noviny.

Úspešná Slovenka žije dlhé roky v Paríži, kde pracuje ako PR manažérka pre svetové módne značky. Popritom prispieva svojim článkami do časopisu Vogue a na svojom instagrame otvára tému sebalásky. Na svojom profile neskrýva emócie a hovorí o zlých aj dobrých dňoch. So svojím heslom „Som bohyňa“ ženám pripomína, aby si užívali život, milovali sa so všetkými chybami a cítili sa ako bohyne. „Nechaj všetko tak. Choď k zrkadlu, narúžuj si pusu na červeno, pobozkaj ho a povedz si - som bohyňa,“ hovorí bohyňa Ema vo svojom podcaste témy emy.

Aký bol dnes deň v Paríži?

Horúci, dusný a krásny. Každý deň je predsa krásny, keď ho krásnym chceš mať. 

Cítiš sa dnes viac ako Parížanka alebo ako Slovenka?

Slovenska so srdcom v tvare eiffelovky. 

Sú aj Parížanky bohyne?

Jasné, že sú. My všetky sme. 

A keď si predstavíš bohyňu, koho alebo čo vidíš?

Každú jednu ženu na tomto svete. 

Aké má vlastnosti?

Bohyňa je sama sebou a nehanbí sa za to. Teda možno hanbí, ale je to jedna z jej nespočetných vlastností. Raz sa ľúbi, raz sa neľúbi. Je na seba hrdá, ignoruje sa. Je to dokonalá bytosť s miliónom nedokonalostí, ktoré ju robia bohovskou. 

Prečo o sebe pochybujú aj bohyne?

Pretože sa stále porovnávame s inými bohyňami a myslíme si, že sme menej ako ony. Myslíme si, že nám ich silá uberá na našej sile a ich krása na našej kráse, ale tak to predsa nie je. Každý máme vlastnú silu a všetky sme krásne po svojom. 

A ty o sebe pochybuješ?

Stále. Aj teraz. Včera pred spaním som zjedla polkilovú pistáciovú zmrzlinu a dnes mi na sebe vadí každá jedna maličkosť. 

Kedy sa cítiš byť bohyňou?

Som bohyňa, keď sa krásne oblečiem, namaľujem, navoniam a potom zakolíšem bokmi a nahlas sa zasmejem. Celý svet je vtedy iba môj. Ale som bohyňou aj teraz. Nevyspatá, strapatá, unavená, prejedená, s novými vredmi na brade a opuchnutými očami, lebo som zase veľa plakala. Bohyňou som stále, tak ako aj ty. 

Máš nejaký tip ako sa necítiť na instagrame zle?

Instagram, ako aj všetky sociálne siete, je dobrým sluhom ale zlým pánom. Aj ja mám občas pocit, že mi berie viac ako dáva. Preto nad ním musím mať kontrolu. Vyberám si profily, ktoré mi robia dobre. Nemali by sme sledovať nič, čo nám ubližuje. Dôležité je vedieť si od neho aj raz za čas úplne oddýchnuť. 

Čo cítiš ty, keď zapneš svoj instagram?

Momentálne lásku a inšpiráciu. Sledujem umenie, módu, silné texty a bohovské ženy. A jedlo! Veľa jedla. Hlavne cestoviny. Počuli ste už o @the_pastaqueen? 

Na tvojom profile vidím balans. Cvičíš, ješ zdravo, no dopraješ si aj čokoládu alebo víno. O živote hovoríš s humorom, no s vážnou tvárou prispeješ aj k ťažkým témam.

Vždy som sa snažila nájsť si balans, ale nikdy mi to nešlo. Celé to bolo skôr o sebadeštrukcii ako o rovnováhe. Buď som nejedla vôbec, alebo som sa najedla do prasknutia. Buď som cvičila dvakrát denne, alebo nikdy. Raz som si dovolila všetko, inokedy vôbec nič. Rok a pol v lockdowne ma veľa naučil. O sebe, o rovnováhe a o svojom tele, ktoré mám len jedno. A aj o tej duši, čo si vyžaduje tak veľa lásky a starostlivosti. Ak má byť život o rovnováhe, tak aj ja chcem o nej byť.  

Na Instagrame ťa mohli ľudia vidieť smiať sa aj plakať. To je trochu mimo instagramovej pozlátkovej kultúry. Je to pre teba určitý druh terapie?

Som na ňom sama sebou, lebo mi to tak vyhovuje. Ale rozumiem tých z nás, ktorí si na instagrame vytvárajú celkom nový svet, pretože sa práve vďaka nemu cítia lepšie v tom skutočnom, náročnom, stresujúcom svete. A ak tým nikomu neubližujeme, prečo by sme nemohli robiť veci, ktoré nám pomáhajú krajšie a ľahšie žiť?

O terapii rozprávaš aj na svojom profile. Čo znamená pre teba?

Cesta k tomu, ako sa nebáť vlastných myšlienok a nebojovať so sebou len preto, že mi nikto naokolo nerozumie. To neznamená, že som divná alebo chybná. Možno som len nenašla správnych ľudí. A možno sa potrebujem porozprávať s niekým, kto má viac skúsenosti s náladami a pocitmi ako ja. Alebo sa rozprávať s tými, čo ma uvidia objektívne, pretože tak sa ja vidieť bohužiaľ nedokážem.