Naháňal ju tiger, prežila útok krokodíla. Odvážna sučka nakoniec skončila vo vojnovom zajatí
Judy bola nielen miláčikom, ale aj plnohodnotným členom posádky.
INDONÉZIA 24. júla – Slony, kone aj poštové holuby. Zvieratá pomáhali na oboch frontoch vojenských konfliktov počas celej histórie ľudstva. Iba z jedného z nich sa však stal aj vojnový zajatec. Fena Judy sa narodila v chovateľskej stanici v Šanghaji v roku 1936. Adoptovalo si ju britské námorníctvo a odvtedy verne slúžila na lodi v blízkosti Šanghaja. Podľa oficiálnych dokumentov Kráľovského námorníctva bola aj korunovaná a tak ju povýšili na Judy zo Sussexu. Čím si tento psík získal srdcia celej posádky lode a navyše sa zapísal do histórie? Judy nebola len maznáčikom, ale predovšetkým hodnotným členom posádky v období druhej svetovej vojny. Mala zvláštnu schopnosť vycítiť nepriateľa a hroziace nebezpečenstvo. Posádku upozornila na prichádzajúce lietadlá, v noci zobudila námorníkov s tým, že sa na palubu lode snažia dostať piráti. Po tom, čo Británia v roku 1939 vyhlásila vojnu Nemecku, sa loď presunula k Singapuru. Loď tam stála v relatívnej pohode až do invázie Japonska v januári 1942.
Priamo do náručia nepriateľa
Posádke sa podarilo utiecť smerom do východnej Indie, ale japonské bombardéry ich zasiahli v Juhočínskom mory. Judy a časť posádke sa podarilo zachrániť. Uviazli však na opustenom ostrove. Judy námorníkov však podržala aj v tejto situácii. Dokázala objaviť prameň s čistou vodou. Po dňoch o hlade sa námorníkom podarilo objaviť čínsku plachetnicu. Mierili s ňou na Sumatru, ale dorazili len na miesto, odkiaľ museli prejsť džungľou viac ako 300 kilometrov. Cesta trvala päť týždňov. Prenasledoval ich tiger, Judy prežila útok krokodílom, ale aj tak sa im podarilo doraziť iba do dediny, ktorú už okupovali japonskí vojaci. Zabavili ich a previedli do indonézskeho mesta Medane, v ktorom bol zajatecký tábor. Námorníci vedeli, že keď sa im do rúk dostane Judy, zabijú ju. Psíka skryli do ryžových vriec. V tábore sa Judy stretla s letcom Frankom Williamom a zrodilo sa nerozlučné priateľstvo. Judy očarilo to, keď ju nechal zjesť celý tanier mäsa s ryžou. William v jeden večer počkal na chvíľu, keď bude veliteľ tábora pod vplyvom alkoholu a presvedčil ho, aby sa s fenkou zaobchádzalo rovnako, ako s ktorýmkoľvek iným vojnovým zajatcom a teda patrí jej tiež ochrana podľa medzinárodných dohôd. A tak aj bola. Judy s vojakmi bola v zajatí tri roky a mnohí priznali, že roky prežili iba vďaka nej. Jej spoločnosť mnohým pomáhala psychicky prežiť náročnú situáciu.
Medaila za statočnosť
Judy bola jediným zvieraťom, ktoré kedy získalo oficiálny štatút vojenského zajatca v histórii. Po troch rokoch zajatcov prevážali na iné miesto. Ich loď však bola torpédovaná, utopilo sa viac ako 500 vojakov, prežilo ich len pár. Tí, ktorí sledovali cestu do bezpečia, ktorú im ukázala Judy. Judy aj William sa opäť stretli v ďalšom zajateckom tábore a pobudli tam do konca vojny, kým nebol tábor oslobodený. Ich priateľstvo však pokračovalo ďalej. Judy po skončení vojny získala Dickinovu medailu za statočnosť. Zomrela na rakovinu, keď mala 13 rokov.