Manželia proti predsudkom: Na vzťah so zdravotne postihnutým človekom netreba hrdinstvo, iba lásku

KANADA 19. júla – Kristin si za celý svoj život zlomila niektorú z kostí na tele asi stokrát. Nemôže chodiť a celý čas využíva invalidný vozíček. To je poloha, v ktorej ju vidia tí, ktorí nemajú možnosť ju spoznať osobne. Potom by totiž zistili, že mladá žena je predovšetkým šťastná manželka, advokátka, ale aj vášnivá cestovateľka. Kristin sa už narodila s prvou zlomeninou. Stehno mala od nej celé červené a opuchnuté. Lekári jej neskôr potvrdili zriedkavú genetickú chorobu – osteogenses imperfecta – ktorá je charakteristická tým, že sa kosti ľahko lámu. Zlomeninu rebra riskuje už pri kýchnutí. Nikto z nich v rodine rovnakou diagnózou netrpel. Rodičia ju však doma nijako neobmedzovali. Chodila sa hrať von, tancovať aj spievať s rovesníkmi. Ako hovorí, odolali pokušeniu zabaliť ju do fólie a dali na rady lekárky, podľa ktorej sa zlomenina podarí kdekoľvek a tak je škoda držať ju doma.

Ako trojročná dostala svoj prvý invalidný vozíček a vtedy sa jej otvoril svet. V segregovanej základnej škole sa naučila žiť s touto diagnózou. „Naučila som sa sebadôvere, pokore aj súcitu,“ hovorí Kristin pre Lovewhatmetters.com. Kristin v roku 2006 stretla svoju spriaznenú dušu. S Markom sa vzali 7 rokov neskôr a dodnes sa snažia svojim vzťahom bojovať proti stigme, ktorá sa spája so zdravotne postihnutými ľuďmi. Ľudia predpokladajú, že človek s postihnutím celý život trpí a už vôbec neprichádza do úvahy, že by tvorili pár so zdravým človekom.

S Markom sa stretli na internetovej zoznamke. Asi mesiac si písali, potom si dohodli stretnutie a Kristin ho prvý raz upozornila, že je na vozíčku. Mark tomu nemohol uveriť. Žena, s ktorou si písal, bola silná a nezávislá. Vôbec to nekorešpondovalo s predstavou vozičkárky. „Je veľmi smutné, že väčšina ľudí si nespája postihnutie a invalidný vozík s dobrým a úspešným životom,“ hovorí Kristin. O Markovi si zase automaticky myslia, že je jej opatrovateľ, alebo keď sa ľudia dozvedia o ich vzťahu, označujú ho za hrdinu. „Na to, aby ste si vzali človeka so zdravotným postihnutím, nepotrebujete hrdinstvo, ale lásku,“ hovorí Mark. Spolu vyrážajú na cesty do sveta, píše cestovateľský blog a spoločne poukazujú na predsudky, ktorým ľudia na vozíčku čelia. Život na vozíčku ukazuje z pozitívnej stránky. „Chcem šíriť posolstvo aj od ďalších ľudí, že zdravotné postihnutie nie je vo svojej podstate zlé. Postihnutie nie je zlé slovo a dôvod, prečo by ste si mali od človeka udržiavať odstup. Moje postihnutie je mojou súčasťou,“ dodáva Kristin.