Po tom, čo jej dcéry odišli z domu, ponúkla ich izby utečencom. Jeden z nich jej zmenil život

LONDÝN 19. júla - Pred piatimi rokmi mladý sýrsky študent Bazilej utiekol z Aleppa, prešiel Stredozemným morom z Turecka do Grécka a cez Lamanšský prieliv sa dostal až do Veľkej Británie, kde požiadal o azyl. Vo Veľkej Británii žije aj polovičná Francúzska a Kanaďanka Karina Litvack. Jej tri dcéry sa v dospelosti odsťahovali a v dome jej ostali voľné izby. Tie sa rozhodla ponúknuť utečencom, ktorí hľadali strechu nad hlavou. „Videla som článok o jednom páre, ktorý ubytoval utečencov. Povedala som si, že aj tak s voľnými izbami nemáme čo robiť,“ spomínala Karina pre Metro. Spolu s manželom Cliffom kontaktovali charitu s názvom Domov pre Sýrčanov a už pár hodín od vypísania prihlášky jej prišla správa, že pre ňu majú vhodného adepta.  

V máji 2017 u seba privítala prvého hosťa, ktorým bol práve mladý Sýrčan Bazilej. „Podľa zmluvy mal ostať šesť až dvanásť týždňov. O pár týždňov som mu povedala nech ostatne na neurčito a odvtedy je so mnou. Stal sa mojím synom a mám obrovské šťastie, že ho prijala celá rodina,“ prezradila Karina. Ako polovičná francúzska a polovičná kanadská prisťahovalkyňa vie, aké je to byť v novej krajine outsiderom. „Robím všetko, čo je v mojich silách, aby som pomohla utečencom, ktorých jediným hriechom je, že si vybrali nesprávny čas a miesto narodenia,“ dodala.  

Komunikácia cez smajlíkov

Spočiatku sa len veľmi ťažko dorozumievali, pretože jeho angličtina bola obmedzená a Karin zas nehovorila arabsky. „Zariadila som, aby sa cez Skype s Bazilejom rozprávala moja dcéra, ktorá arabsky vie,“ prezradila. Keď začal Bazilej komunikovať arabsky, celý sa rozžiaril, klesli mu ramená a cítil obrovskú úľavu. S Karininou dcérou si vytvoril silné puto a dnes sa považujú za súrodencov.  

Komunikácia s Karin však stále viazla, preto sa rozhodli, že sa budú rozprávať cez emotikony v aplikácii. „Dovtedy som poznala iba usmievajúceho smajlíka, ale neskôr, keď sme chceli preberať komplikovanejšie veci som prišla na všetky druhy emotikonov, ktoré existujú,“ zasmiala sa Karin. Postupom času začal Bazilej vychádzať zo svojej ulity, pretože aj jeho angličtina začala byť lepšia a lepšia. Samotná Karin ho každé ráno doučovala. „Učili sme sa slová k piesňam ako Hotel California, Lean on me a desiatky ďalších. Potom sme sa dostali ku gramatike,“ povedal Bazilej.  

Zachránila jeho brata

Ďalší rok bol pre Bazileja ešte náročnejším. Jeho mladší brat Ismail, ktorý utiekol do Turecka náhle zmizol zo svojho istanbulského bytu. Po troch desivých týždňoch dostali správu, že bol zatknutý, prevezený do pohraničného mesta Gaziantep a v priebehu týždňa bol repatriovaný do Sýrie. „Okamžite som našla tureckého právnika, ktorý podal pozastavenie deportácie - ako mladý muž vo vojenskom veku, ktorý utiekol z krajiny, Ismail čelil okamžitému uväzneniu. Požiadala som o prepustenie z väzenia,” povedala obetavá Karin. Bazilejov brat strávil vo väzbe sedem mesiacov, až kým sa mu ako zázrakom nepodarilo získať víza do Talianska, kde posledné tri roky žije. 

Skúsenosť s Bazilejom Karin presvedčila natoľko, že prenajala aj ďalšie prázdne izby vo svojom dome. Počas štyroch rokoch ubytovala takmer tridsať ľudí. Medzi nimi boli muži, ženy, páry aj staršia Keňanka a dokonca aj päťčlenná rodina s tromi tínedžermi. „Jedným z hostí bol aj sýrsky lekár, ktorý prišiel na desať dní do Londýna, aby dokončil skúšky. Teraz konečne vykonáva plnohodnotnú lekársku prácu. Niektorí zostali len na víkend, iní zostali niekoľko týždňov alebo mesiacov,“ prezradila.

Pri všetkých príchodoch a odchodoch bol v dome stále prítomný Bazilej, ktorý na univerzite študuje počítačové inžinierstvo a popritom pracuje ako barista a kuriér jedla. Po ôsmich zdanlivo nekonečných rokoch neustáleho úteku a osvojovania si úplne nového jazyka a kultúry vo Veľkej Británii je konečne späť tam, kde skončil ako univerzitný študent v Aleppe. „Podpora utečencov doma je pre mňa dôležitá, pretože všetci štyria moji starí rodičia boli utečenci - na jednej strane unikli pogromom v Poľsku a Rusku a na druhej strane holokaustu vo Francúzsku - takže z ich príbehov viem, aké ťažké to môže byť vytlačený z vášho domova, komunity a krajiny a začať odznova na podivnom a niekedy nevítanom mieste. Je neuveriteľné čo Bazilej dokázal. Sme radi, že sme mohli byť pri tom,“ dodala Karin.