Má 103 rokov a stále pracuje ako neurovedkyňa: Som proste deň čo deň zvedavá

MONTREAL 19. júla – Ak by ste náhodou išli na neurologické a neurochirurgické oddelenie na McGillovej univerzite v kanadskom Montreale, je možné, že tam zahliadnete doktorku Brendu Milnerovú. Priekopníčka neurovedy má 103 rokov a stále robí dôležité výskumy. Venuje sa najmä tomu, kde sa v mozgu formuje pamäť a je všeobecne uznávaná za jednu zo zakladateliek kognitívnej neurovedy. Za svoju dlhú kariéru získala dvadsať čestných doktorátov, členstvo k Kráľovskej spoločnosti v Londýne aj v Kanade aj členstvo v Národnej akadémii vied. K takýmto úspechom však viedla dlhá cesta.

Milnerová sa narodilaa v anglickom Manchestri v roku 1918. Obaja jej rodičia boli hudobníci a otec ju vzdelával doma. Ako osemnásť ročná navštevovala univerzitu Cambridge, kde študovala experimentálnu psychológiu. Počas druhej svetovej vojny získala prácu na vývoji testov pre radarových operátorov, kde sa stretla so svojím budúcim manželom Petrom Milnerom. Tesne pred koncom vojny sa Peter Milner zamestnal na Université de Montréal, kde sa venoval výskumu atómovej energie. Pár teda odišiel z Anglicka do Montrealu a v roku 1944 pristál na tejto strane Atlantiku.

Nič si nepamätal

Brenda sa prihlásila na McGillovú univerzitu, kde získala doktorát. Skúmala pacientov s epilepsiou a pracovala u slávneho neurológa a mozgového chirurga Wildera Penfielda. Jej najslávnejší objav vyšiel z pozorovania neobvyklého pacienta Henryho Molaisona, ktorý si nechal odstrániť časť mozgu na zastavenie závažných epileptických záchvatov. Po operácii si však nedokázal vytvoriť nové spomienky. Milnerová sa s mužom stretla a vykonala pár psychologických testov.

Keď sa s pacientom stretla na ďalší deň, vôbec si nepamätal, že Milnerovú niekedy stretol. V roku 1957 prišla s výsledkom, že za tento problém môže strata hipokampu, kde sa tvoria nové spomienky. S pacientom pracovala ešte ďalších päťdesiat rokov a spoločne prišli na ďalšie zistenia. Aj napriek tomu, že si Henry Molaison nepamätal udalosti z predošlých dní, stále sa dokázal učiť nové veci. Spolu s Milnerovou sa učil kresliť hviezdu a aj keď si nepamätal na momenty učenia, znak hviezdy sa naučil nakresliť.

Vedkyňa sa dnes venuje výskumu, ktorý by mohol pomôcť pacientom s demenciou, poškodeným mozgom alebo ľuďom s poruchami učenia. Jej výskum sa momentálne sústredí na to ako hemisféry spolupracujú pri učení a ako funguje vizuálna pamäť. Aj vo veku 103 rokov pracuje tri dni v týždni a nechystá sa s tým prestať. „Som prekvapená, že som sa dožila takého veku. Vo svojej práci chcem ale pokračovať ešte veľa rokov. Som proste deň čo deň zvedavá,“ prezradila pre CBC.