Bola prvou Afroameričankou v belošskej škole. Rodičia na demonštráciu doniesli čiernu bábiku v rakve

LOUISIANA 16. júla - Mala šesť rokov a ani netušila, že práve mení dejiny. 14. novembra 1960 Ruby Bridges vstúpila do základnej školy, ktorú dovtedy navštevovali iba belosi. Malé dievčatko v novej uniforme s bielymi ponožkami a bielymi stuhami vo vlasoch, obklopené štyroma obrovskými federálnymi agentami v oblekoch. V ten deň sa stala prvým afroamerickým dievčaťom, ktoré začalo chodiť do školy spoločne s belochmi. Pred školou na ňu čakali demonštranti, väčšinou rodičia bielych detí. Kričali po nej rasové nadávky, skandovali a mávali transparentmi. Jeden z nich niesol nápis: „Všetko, čo chcem na Vianoce, je čistá biela škola.“ Jedna žena dokonca zdvihla nad hlavu miniatúrnu rakvu s čiernou bábikou.

Ešte tri mesiace pred tým než sa Ruby vôbec narodila vydal najvyšší súd USA rozhodujúci rozsudok, ktorý zakázal segregáciu v školách na celoštátnej úrovni. O šesť rokov neskôr však štáty na juhu krajiny stále tvrdohlavo odmietali konať. Prezident Eisenhower musel prizvať federálne jednotky, aby afroamerické deti sprevádzali do škôl. To čakalo aj Ruby, ktorá mala ísť do školy spolu s ďalšími piatimi afroamerickými spolužiakmi, no tí to nakoniec odvolali. Do školy tak nakráčala sama. „Uvedomovala som si, že chodím do belošskej školy, ale moji rodičia mi to nikdy presne nevysvetlili,“ povedala Ruby pre The Guardian. Keď videla kamerový záznam z toho dňa o 60 rokov neskôr povedala: „Dlho som nedokázala pochopiť, ktorý rodič pošle svoje dieťa do takého prostredia.“

Prišli o všetko

Ruby však rozhodnutie svojich rodičov časom pochopila. Jej rodičia vyrastali na vidieku v Mississippi v ére pred občianskymi právami. Nemali dovolené chodiť každý deň do školy, ani jeden z nich nemal formálne vzdelanie. „Škola bola prepychom. Takže pre svoje deti chceli príležitosti, ktoré oni nemohli mať,“ priznala. Rodičia však za toto rozhodnutie zaplatili vysokú cenu. Obaja prišli o prácu. Odborníci z ľudskoprávnych organizácii im radili, aby sa ani nepokúšali nejakú prácu hľadať. „Mala som ďalších sedem súrodencov, a tak sme sa pomaly rútili do biedy. Boli sme závislí od darov dobrých ľudí,“ spomínala. V obchode im nechceli predať žiadne potraviny. Jej rodičia sa nakoniec rozišli. „Ako dieťa som za to cítila vinu. Raz som písala list Ježiškovi, že nechcem nič len aby môjmu otcovi vrátil prácu,“ povedala.

Život v jej novej škole nebol ľahký. Prvý rok potrebovala federálnu ochranu každý deň, pretože demonštranti boli vždy pred bránami školy, vrátane ženy s bábikou v rakve. „Mala som o tom nočné mory. Snívalo sa mi, že rakva lieta po mojej izbe,“ povedala zdesene. Každý deň si do školy zo strachu pred otrávením priniesla vlastný obed. Všetci belošskí rodičia stiahli svoje deti zo školy a aj niektorí zamestnanci odmietli Ruby učiť. Výnimkou bola učiteľka Barbara Henry, ktorá prvý rok Ruby učila. V triede boli iba oni dve. Ďalším spojencom bol pre Ruby psychológ Robert Coles, ktorý jej rodinu veľmi podporoval.

Bez kamarátov

Veci sa menili veľmi pomaly. Niektoré deti sa začali pomaly vracať do školy. „Riaditeľka bola súčasťou opozície. Tá by najradšej deti vzala a skryla, len aby sa so mnou nemuseli stretnúť,“ prezradila Ruby. Koncom roka už mohla byť v malej triede s ďalšími deťmi. „Malý chlapec za mnou prišiel a povedal mi, že sa so mnou nemôže hrať, pretože som neger. Až keď to povedal, všetko v mojej hlave sa pospájalo. Všetko do seba zapadlo a ja som pochopila, že sa so mnou nikto nehrá preto, že som čierna,“ povedala.

Keď bola Ruby druháčkou, rozruch utíchal. Dostala sa do väčšej triedy, kde boli aj iní Afroameričania a každý rok začali do školy prichádzať ďalšie deti čiernej pleti. Ruby vyštudovala desegregovanú strednú školu, pracovala pre cestovnú agentúru, vydala sa a mala štyroch synov. V polovici 90. rokov sa stretla so svojou prvou učiteľkou Barbarou. Celoživotná aktivistka za rasovú rovnosť v roku 1999 založila nadáciu Ruby Bridges Foundation na podporu tolerancie a vytváranie zmien prostredníctvom vzdelávania. V roku 2011 sa stretla v Bielom dome s prezidentom Barackom Obamom, ktorý prehlásil: „Myslím, že môžem s istotou povedať, ak by nebolo vás, dnes by sme na tomto mieste spolu nestáli.“