Toto sú najnepríjemnejšie zvuky: Je horšie škrabanie kriedou po tabuli, alebo vidličkou po tanieri?
Aj na túto tému existujú výskumy. Tieto zvuky dávajú našim ušným bubienkom poriadne zabrať.
BRATISLAVA 15. júla - Prečo sú nám niektoré zvuky tak nepríjemné a dokážu nám pokaziť náladu alebo nás dokonca rozčúliť? Väčšinou sa uvádza, že rozsah ľudského sluchu je medzi 20 a 20 000 Hz (hertz).Tento rozsah sa však tým, ako starneme, postupne znižuje a človek tak počuje čím ďalej tým menej.
V prípade niektorých zvukov by sme to však skôr uvítali - pozrime sa na niekoľko zvukov, ktoré sú ľudskému uchu najnepríjemnejšie a ktoré najviac neznášame.
Nechty na tabuli
Na začiatok môžeme upokojiť všetkých učiteľov. Škrabanie po tabuli nepoškodí sluch im, ani ich žiakom. Ľudský sluch najlepšie počuje (a dokonca aj umelo zosilňuje) zvuky vo frekvenciách okolo 2 000 až 4 000 Hz, čo je evolučne podstatné, pretože do tohto rozsahu spadá napríklad detský plač; lenže, bohužiaľ, aj škrabanie po tabuli. Väčšina z nás si navyše predstavuje, že sa práve naše nechty dotýkajú tabule a dostávame strach, aby sa nezlomili. Viac než samotný zvuk nás teda možno desí očakávaná bolesť, ktorá je s ním spätá.
Evolučné vysvetlenie je teda často zmieňované, zároveň ohľadom neho nepanuje jednohlasná zhoda. Pri niektorých druhoch primátov sa totiž ukázalo, že za podobne nepríjemný zvuk považujú ako škrabanie kriedy po tabuli, tak aj pre človeka úplne neškodný biely šum, v niektorých prípadoch tiež spadajúci do týchto frekvencií. A možno je na vine len tvar nášho ucha - konkrétne zakrivenie vonkajšieho zvukovodu, ktoré zvuky pri tejto frekvencii zosilňuje.
Výber najhorších zvukov
Ako píše zoommagazin.iprima.cz, výskum z roku 2012 chcel ukončiť špekulácie a sledoval reakcie 16 dobrovoľníkov na viac ako sedemdesiat rôznych zvukov. Účastníci mali za úlohu zoradiť zvuky od toho najnepríjemnejšieho. Tento titul vyhralo prechádzanie nožom po sklenenej fľaši. Ďalšie miesto v rebríčku obsadilo škrabanie vidličky po skle a taktiež škrabanie kried a nechtov po tabuli. Nižšie sa umiestnil prenikavý ženský krik, detský plač či pískanie bicyklových bŕzd.
Účastníkov výskumu počas vystavenia zvukovým podnetom sledovali na magnetickej rezonancii, ktorá potvrdila niekoľko vyššie spomínaných záverov. Vedľa častí mozgu zodpovedných za spracovanie auditívnych signálov sa totiž aktivovala aj amygdala, teda časť mozgu zodpovedná predovšetkým za emócie. Všetky nepríjemné zvuky sa nachádzajú medzi 2 000 a 5 000 Hz, princíp ich "nepríjemnosti" je teda podobný.
Trúbenie vlakov
Druhou veličinou vedľa frekvencie, ktorá rozhoduje o našom hodnotení zvukov je hlasitosť. Vlaky zvyčajne trúbia v hlasitosti okolo 110 dB (decibelov), čo je o desať decibelov menej, než dosiahne priemerný rockový koncert. Najväčšie problémy našim sluchovodom prichystajú samozrejme vysoké tóny, ale aj kakofonická nesúhra celku - vlaky totiž netrúbia pomocou jedného konkrétneho tónu, ale množstvom zámerne nesúrodých tónov. To je síce nepríjemné, zároveň je tým však naplnený účel trúbenia, a teda, dostatočne výrazne upozorniť na možné nebezpečenstvo v podobe rýchlo sa rútiaceho vlaku.
Spomínaný rockový koncert, dosahujúci hlasitosť 120 dB sa tiež pohybuje na úrovni prahu bolesti. Hodnoty 130 dB dosahujú revúce motory závodných áut, streľba z automatickej zbrane je ešte o 10 dB hlasnejšia - aj preto je potrebné v blízkosti pretekárskej dráhy či na strelnici nosiť ochranné slúchadlá, aby nedošlo k trvalému poškodeniu sluchu. Hoci tieto zvuky nemusia byť pre každého nepríjemné, ich intenzita je pre náš sluch nebezpečná.
